Americký deficit a obchodná vojna

Americký obchod s Čínou, resp. americký deficit obchodnej bilancie je výsledkom asymetrie v krajine v rámci spotreby a investícií a toho, čo sa v krajine dokáže vyrobiť. Tým, že je spotreba v krajine vyššia ako výrobná kapacita, krajina musí dodatočnú spotrebu uspokojovať dovozom tovarov z iných krajín.

Takáto situácia je však v dnešnej dobe pomerne bežná, keďže deficit bežného účtu PB je v podstate vyrovnávaný prebytkom na finančnom účte PB. Všeobecne platí, že buď má krajina deficitné saldo bežného účtu PB a prebytok na strane finančného účtu, alebo naopak. Spojené Štáty patria do prvej skupiny krajín.

V princípe je tento stav udržateľný do chvíle, kedy neprestane byť záujem o finančné aktíva v krajine, čo zahŕňa záujem o investovanie do akcií a dlhopisov. To tvorí v podstate prílev financií do krajiny, čím sa vyrovnáva deficit bežného účtu PB.

K záujmu o investovanie do akcií amerických spoločností v priebehu posledných dvoch dekád výraznejšie prispeli americké technologické spoločností. Spojené štáty majú jeden z najrozvinutejších technologických sektorov na svete.

Záujem o americké dlhopisy je ovplyvnený dolárom ako rezervnou menou. Približne 80% celosvetovej obchodnej výmeny je realizovanej v dolárových platbách

V tomto kontexte predstavuje jednu z najvýznamnejších hrozieb pre Spojené Štáty demotivácia krajín ako je Rusko, Čína, Turecko, atď. využívať vo vzájomnej obchodnej výmene americký dolár. Významnejší pokles využiteľnosti dolára v globálnej ekonomike, by mohol krajine spôsobovať problémy s dôverou vo finančný systém, čo by viedlo k odlevu finančných prostriedkov cez finančné aktíva, čím by sa mohla dostať krajina do problémov v súvislosti s financovaním deficitu na bežnom účte.

Ako dlho by mohli USA fungovať s deficitom, 20,50 rokov, alebo navždy?

Teoreticky navždy, pokiaľ bude

1. Americké finančné aktíva naďalej príťažlivé pre investorov
2. Pokiaľ sa bude dolár významne využívať v globálnom obchode

Druhý bod bude v podstate závisieť od politiky USA, pretože USA svoje postavenie do istej miery zneužívajú, viď. Sankcie na Irán, Venezuelu atď. Taktiež politika amerického prezidenta Donalda Trumpa k tejto situácií veľmi neprospieva.

Deficit bežného účtu PB by sa však mohol v budúcnosti znižovať nárastom ťažby bridlicovej ropy a plynu v USA. Do roku 2018 mali USA negatívnu obchodnú bilanciu na trhu s ropou, no od roku 2016 vzrástla produkcia ropy v krajine z približne 8,5 milióna barelov na 12,1 milióna barelov. Súčasná politika OPEC+ americkým ťažiarom vyhovuje a pokiaľ bude tento trend pokračovať, Spojené Štáty sa môžu do roku 2020 stáť čistým exportérom ropy, čím budú prispievať k znižovaniu deficitu obchodnej bilancie.

Teoretické odhady sú postavené na statickej báze a výsledky sa líšia. Očakáva sa, že vplyvom zavedenia 25%-ných ciel na celý objem dovozu tovarov z Číny do USA, spomalí rast reálneho HDP Číny v roku 2020 o 0,6% a zavedenie 25%-ných ciel na všetkom dovoz tovarov z USA do Číny spomalí rast reálneho  HDP USA o 0,3%. To znamená, že HDP USA by sa podľa týchto predpokladov malo znížiť o približne 250 miliárd dolárov, takže teoreticky, 1 dolár bude ekonomiku stáť 2,5 USD.  Avšak v tejto súvislosti treba podotknúť, že pri vyčísľovaní dopadov nemôžeme počítať len s priamymi dopadmi, ale aj s vedľajšími dopadmi, ktoré môžu byť omnoho vyššie. Zavedenie ciel spomalí dve najsilnejšie ekonomiky, čo sa odzrkadlí aj v spomalení ostatných ekonomík, čo bude viesť k spomaleniu globálneho hospodárstva, čo povedie k ďalšiemu spomaleniu – je to v podstate špirála.

Čo sa týka zavedenia ciel, tak v podstate to zaplatia spotrebitelia, bežní ľudia. To povedie k umelému nárastu cenovej hladiny – inflácie. Tým sa zníži kúpyschopnosť obyvateľstva, malá časť tovarov zasiahnutých clami sa môže začať vyrábať v krajine, resp. sa môže navýšiť výroba týchto tovarov v USA, ale to je len zanedbateľné množstvo. V princípe sa však do USA bude dovážať rovnaké množstvo, resp. kozmeticky nižšie množstvo tovarov, ale nebudú sa dovážať z Číny, ale z inej – clami nezasiahnutej krajiny – napríklad Vietnam, India, atď. Tým sa len americký deficit obchodnej bilancie s Čínou v podstate presunie na inú krajinu, ktorá nahradí dovoz tovarov z Číny.