zobrazit více
17:27 · 2. července 2018

Čína provokuje Trumpa. A vôbec nemá také slabé karty, ako by sa mohlo zdať

Môj dnešný komentár pre hnonline.sk

 

Čínska mena sa v júni oslabila voči doláru o viac ako 3%. Bolo to najväčšie mesačné oslabenie or roku 1994, kedy krajina devalvovala menu o tretinu. Niekto by síce mohol povedať, že to bolo dané kombináciou silnejúceho dolára a oslabujúcich mien rozvíjajúcich sa ekonomík, v prípade Číny však toto vysvetlenie neobstojí.

Vývoj medzimesačnej zmeny kurzu čínskeho juanu voči doláru

Čínska centrálna banka má svoju menu pevne pod kontrolou a má takmer neobmedzené devízové rezervy, aby ju mohla v prípade problémov podporiť. Navyše, po silnom odlive kapitálu v rokoch 2015/2016 výrazne sprísnila obmedzenia na pohyb kapitálu, čím obmedzuje prípadný predajný tlak na vlastnú menu vyplývajúci z odlivu kapitálu. Do tretice, čínskej ekonomike sa aktuálne darí dobre, dôvody pre masívny odliv kapitálu sa teda nehľadajú ľahko.

Keďže aktuálny pokles čínskej meny je vyšší ako počas finančnej krízy či počas ekonomických problémov v rokoch 2015/2016, tak toto oslabenie meny bude s veľkou pravdepodobnosťou úmyselné. Najmä keď sa Čína dlhé roky snaží vyhýbať väčšej volatilite svojej meny, aby doma ukázala, že má všetko pod kontrolou.

Nebude náhoda, že juan začal oslabovať hneď po tom, ako Trump v polovici júna ohlásil clá na čínske importy v objeme 50 mld. USD ročne na úrovni 25%. Po trojpercentnom oslabení meny teda bude reálny efekt cla len 22%. Čo sa týka hrozieb 10-percentných cien na ďalšie tovary, tak tam by bol efekt už len 7%. Čím viac teda Čína svoju menu oslabí, tým budú efekty ciel nižšie.

Vývoj USDCNY v júni

Trumpa tento vývoj rozhodne nepoteší. Najmä keď on sám vývoj kurzu dolára v moci nemá. A nie je to jediná konkurenčná výhoda čínskej vlády v obchodnej vojne. Jej veľký vplyv na ekonomiku je umožňuje prijímať aj ďalšie necolné opatrenia, napríklad môže nakázať svojim aerolinkám, aby nakupovali Airbusy namiesto Boeingov (aktuálne má každý z nich zhruba polovicu čínskeho trhu) alebo svojim potravinárskym firmám, nech nakupujú sóju z Brazílie a nie v USA. A tak ďalej. Takto ďaleko Trumpove kompetencie v USA nesiahajú.

Čína teda nemá v rukách až také slabé karty, ako by sa mohlo zdať. Čím viac ich bude využívať, tým bude Trump viac podráždený.