Dnes sme sa dočkali nových inflačných čísel z eurozóny a USA. Tie naďalej potvrdzujú, že prostredie pre uťahovanie politiky centrálnych bánk (a teda aj pre zvyšovanie atraktivity meny) ostáva lepšie v USA ako v eurozóne.
Začnime eurozónou. Inflácia a jadrová inflácia dopadli podľa očakávania – na úrovni 2,0%, resp. 1,0%. Jadrová inflácia, okolo ktorej celkový rast ciest z dlhodobejšieho hľadiska osciluje, klesla z 1,1% na 1,0%. Projekcia priemernej jadrovej inflácie na úrovni 1,1% pre rok 2018, ktorú ECB potvrdila na svojom predošlom zasadnutí, je teda čím ďalej, tým viac ohrozená.
Aby sa dostala priemerná jadrová inflácia nad úroveň 1,05% (čo znamená, že by bola zaokrúhlená na prognózovaných 1,1%), tak bude musieť byt v priemere v druhom polroku minimálne na úrovni 1,12%. Vzhľadom na to, že túto métu pokorila v prvom polroku len raz (v máji bola 1,13%), tak to nevyzerá byť pravdepodobné. O prognózach zrýchlenia rastu jadrovej inflácie na 1,5% a 1,8% do ďalších dvoch rokov ani nehovorím. Navyše, ako ukazuje graf nižšie, tak jadrová inflácia v posledných mesiacoch a kvartáloch ukazuje len veľmi, veľmi jemný rastový trend.
Vývoj jadrovej inflácie v eurozóne
Keď sa pozrieme na detaily, tak kľúčové zložky jadrovej inflácie – služby a spotrebiteľské priemyselné tovary, nejavia oproti júnu minulému roku žiaden náznak zrýchlenia rastu. Ceny tovarov rástli medziročne o 0,4%, tak ako pred rokom (a kvôli technologickej deflácii ani nemožno čakať výraznejšie zrýchlenie ich rastu) a ceny služieb rastú o 1,3%, dokonca ešte pomalšie ako pred rokom.
Vývoj jednotlivých komponentov inflácie v eurozóne
V USA je zase situácia diametrálne odlišná. Aj druhá kľúčová miera jadrovej inflácie – jadrový deflátor osobnej spotreby, sa dostala na dvojpercentný inflačný cieľ (prognózy pritom hovorili o zrýchlení na 1,9%). Ten bol dosiahnutý po prvýkrát od roku 2011. Na rozdiel od jadrového indexu spotrebiteľských cien, ktorý je aktuálne na úrovni 2,2%, bola táto miera jadrovej inflácie v posledných kvartáloch nižšie, pretože má nižší podiel cien bývania a vyšší podiel cien v zdravotníctve, ktorých rast bol v poslednej dobe pomalší. Naopak ceny bývania rástli rýchlejšie.
Vývoj jadrového deflátora osobnej spotreby v USA
Tento ukazovateľ je obľúbeným ukazovateľom jadrovej inflácie viacerých vrcholných predstaviteľov FEDu. Americká centrálna banka teda môže ešte s pokojnejším svedomím pokračovať v zvyšovaní úrokových sadzieb. Pri ECB sa naopak potvrdilo, že rozhodnutie odsunúť prvé zvýšenie sadzieb minimálne do leta 2019, bolo správne. A pokojne môže byť odsunuté ešte viac do budúcna, pokiaľ nebudú naplnené optimistické prognózy ECB ohľadom vývoja jadrovej inflácie.
Aj naďalej teda platí, že z hľadiska vyhliadok pre politiku centrálnych bánk je aktuálne prostredie pre dolár podstatne lepšie ako pre euro.
