Obchodné vojny naberajú na obrátkach a začínajú sa zacyklovať. Čína reagovala na ohlásenie Trumpových 25-percentných ciel na tovary v objeme 50 mld. USD ročne hrozbou zavedenia opatrení v zhruba rovnakej magnitúde. Na to reagoval Trump, že keď to Čína spraví, tak zavedie 10% clo na ďalšie importy v objeme až 200 mld. USD ročne.
Akcie dnes klesajú, v Číne dokonca ráno padali. Index Shanghai Composite stratil takmer 4%. Bol to najväčší pokles od februárového globálneho výplachu na akciách a druhý najvyšší od rokov 2015/2016, kedy boli čínske akcie kvôli domácej akciovej bubline a spomaleniu domáceho rastu pod silným tlakom.
Začněte investovat ještě dnes nebo vyzkoušejte testovací účet zdarma
OTEVŘÍT ÚČET VYZKOUŠET TESTOVACÍ ÚČET Stáhnout mobilní aplikaci Stáhnout mobilní aplikaciDenná zmena indexu Shanghai Composite za posledné tri roky
Index Shanghai Composite dokonca klesol na dvojročné minimum.
Vývoj indexu Shanghai Composite za posledné tri roky
Dopady prepadu čínskych akcií na ekonomiku by nemali byť veľké. Čínsky akciový trh je viac kasínom ako miestom, kde si chodia firmy pýtať peniaze od investorov. Túto rolu plnia v ekonomike banky, ktoré sú pod politickým tlakom rozdávať úvery.
Navyše, Čína nie je až tak závislá na exportoch ako sa môže na prvý pohľad zdať. Podiel jej exportov na HDP je zhruba 20%. Pri Nemecku je to takmer 50%, pri ČR je to 80% a pri SR dokonca viac ako 90%. Hlavným motorom jej rastu neboli exporty, ale domáce investície. Situácia z rokov 2015/2016 by sa teda nemala zopakovať. Index ekonomického rastu premiéra Li Keqianga ukázal v apríli pokračovanie vysokého rastu, podstatne vyššieho ako bol v spomínanom období.
Li Keqiangov index vývoja ekonomickej aktivity
Samozrejme, táto situácia nie je pre Čínu ideálna. Najmä keď prichádza v čase, kedy sa regulátori snažia obmedziť tieňové bankovníctvo, čo môže viacerým spoločnostiam obmedziť prístup ku kapitálu. Dôležitejší je však globálny obraz. Trump má tendenciu riešiť jednu vec po druhej, a preto je reálne, že pohrozí odvetnými clami aj ďalším krajinám, ktoré už ohlásili odvetné clá kvôli clám na dovoz ocele a hliníka. Bavíme sa napr. o EÚ, či Kanade (Kanada je pritom ďaleko viac závislá na exportoch do USA ako Čína, čo je vidno aj na kurze USDCAD.).
Pripomeniem, že podľa modelu Bloomberg Analytics by rast priemerných svetových ciel o 10 percentuálnych bodov priniesol do roku 2020 spomalenie globálneho obchodu o 4% a rast o 20 p.b. o 8%. Celkovo by to spomalilo globálny ekonomický rast o 0,7 p.b., resp. 1,4 p.b. Na globálnu recesiu by to zrejme nestačilo, na výraznejšie spomalenie rastu však áno. Čiže aktuálna averzia k riziku, ktorá môže byť prítomná ešte určitá čas, vyzerá byť oprávnená.
Dopady zvýšenia ciel o 10 a 20 percentuálnych bodov na globálny obchod a globálne HDP
