Európa čelí nárastu nezamestnanosti

Európske krajiny čelia poklesu nezamestnanosti aj napriek masívnym fiškálno-monetárnym stimulom. Je vysoká pravdepodobnosť, že hospodárske oživenie v Európe bude prebiehať pri vyšších úrovniach nezamestnanosti, a teda môže byť o to pomalšie. Mnohé veľké spoločnosti vrátane Airbusu ohlásili prepúšťanie svojich zamestnancov. Masívne fiškálno-monetárne stimuly zahŕňajúce podporné programy na udržanie nezamestnanosti však nedokážu úplne podporiť trh práce, keďže mnoho firiem začalo aj napriek nim s prepúšťaním zamestnancov, alebo so skracovaním úväzkov. Avšak v prípade, ak tieto podporné programy skončia, nezamestnanosť v Európe môže zaznamenať výrazný nárast, čo ohrozí hospodárske oživenie. Problém je, že tieto podporné programy je veľmi náročné udržiavať v dlhšom období, pretože vedú k výraznému nárastu zadlženia. Prípadný nárast nezamestnanosti negatívne ovplyvní spotrebu, ktorá je hlavnou zložkou HDP. V takomto prípade by teda hospodárske oživenie mohlo mať tvar pumy, tzn., že by bolo pomalé a zdĺhavé. Výrazným rizikom pre hospodárske oživenie je aj fakt, že nárast nezamestnanosti môže byť vedený aj nárastom bankrotov firiem, ktoré už teraz aj za pomoci stimulov odčerpávajú svoje drahocenné rezervy vybudované z minulých konjunktúrnych rokoch. Tieto rezervy však sú obmedzené a v prípade ich vyčerpania budú mnohé spoločnosti čeliť finančným problémom, ktorých výsledkom môže byť nárast počtu bankrotov. Európe teda môže teoreticky čeliť výraznému nárastu dlhodobej nezamestnanosti, pretože ak by sa naplnil scenár nárastu bankrotov, tieto stratené pracovné miesta sa budú veľmi ťažko nahradzovať. V takom prípade by sa výrazne znížil priestor na hospodárske oživenie v Európe.