O Hyperinflácii zatiaľ hovoriť našťastie nemôžeme. Akademické definície sa rôznia, často sa krát sa ako hranica spomína 50 % mesačný rast cien (ročne teda ide o tisícky až desiatky tisícok %), od čoho je Turecko ešte ďaleko. Súčasná ročná miera inflácie sa v Turecku pohybuje „len“ okolo 20 % (aj keď niektoré nezávislé čísla hovoria o dvojnásobku, teda o približne 40 % a oficiálne čísla teda nemusia byť úplne dôveryhodné a nemusia zodpovedať reálnemu nárastu výdajov ľudí). V rámci západného sveta, v ktorom žijeme, ide však aj tak o veľmi vysokú hodnotu, ktorá bežným Turkom výrazne znepríjemňuje život. Na pomery Turecka však táto hodnota nie je nijakým extrémom, práve naopak, historicky, aj napriek vysokému rastu inflácie posledné mesiace, ide o podpriemernú hodnotu. Na obrázku dole môžete vidieť, ako sa vyvíjala inflácia v Turecku posledných približne 50 rokov. Z obrázku je zrejmé, že za posledných 20 rokov bola vyššia inflácia v krajine iba raz, okolo roku 2018, avšak počas minulého tisícročia sa jej hodnota dostala viackrát až k úrovni 140 % ročne. Z tohto pohľadu teda nejde v kontexte Turecka o nejakú extrémnu hodnotu. K hyperinflácii má krajina teda zatiaľ ďaleko.
Začněte investovat ještě dnes nebo vyzkoušejte testovací účet zdarma
Otevřít účet Vyzkoušet platformu Stáhnout mobilní aplikaci Stáhnout mobilní aplikaciAko zvýšenie úrokových sadzieb obmedzuje rast inflácie?
Centrálne banky reagujú zvyčajne na rastúce ceny zvyšovaním úrokových sadzieb (krásny príklad je momentálne USA, kde sa so skorým rastom sadzieb počíta, prípadne aj Česká republika, kde z výšeniu už došlo). K rastu cien dochádza vtedy, keď sa ekonomika začína prehrievať, čo často súvisí s dostupným a lacným financovaním – jednoducho keď sú úrokové sadzby nízke. Zvýšenie úrokových sadzieb urobí peniaze nedostupenejšími a tým utlmuje ekonomickú aktivitu a aj rast cien. Problémom je v súčasnosti ale turecký prezident Erdogan, ktorý razí presne opačnú teóriou – že zvyšovanie sadzieb infláciu naopak podporuje a robí všetko pre to, aby presadil ďalšie zníženie úrokových sadzieb. Ohrozená je tým pádom aj nezávislosť tureckej centrálnej banky, kde sa za posledné 2 roky vystriedali už traja šéfovia, lebo sa Erdoganovi jednoducho nepáčilo, že s ním nesúhlasia. História, aj tá turecká, ale ukazuje, že rast inflácie ide ruka v ruke s výškou úrokových sadzieb. To môžeme vidieť aj na obrázku dole (posledných 10 rokov), kde biela čiara predstavuje úroveň ročnej inflácie v Turecku a oranžová čiara predstavuje úrokové sadzby stanovené tureckou centrálnou bankou. Na úplne pravej strane obrázku však môžeme vidieť, že sa čiary rozchádzajú – sadzby na základe Erdoganovho tlaku klesajú a inflácia rastie – a to je práve to nebezpečné, čo infláciu môže ešte viac zvýšiť.
Aký scenár hrozí Turecku, ak budú cenu rásť naďalej?
Ak by ceny pokračovali v takomto strmom raste a centrálna banka by tieto udalosti neriadila (súčasný guvernér je zástancom nízkych sadzieb a teda spolupracuje s prezidentom), prípadne by reagovala opačne, tak by to pre každého znamenalo niečo iné. Vysoká inflácia pomáha dlžníkom (keďže znehodnocuje peniaze) a v reálnom vyjadrení dlžníci potom vracajú menej a znevýhodňuje sporiteľov, keďže ich peniaze strácajú hodnotu. Tak či tak, ani jedna vec nie je dobrá pre finančnú stabilitu krajiny, prilákanie investorov a podobne. Na základe tohto všetkého výrazne oslabuje hodnota líry, zahraničný tovar sa pre Turkov stáva drahším a veľa z nich už teraz hľadá aktíva – zlato, alebo kryptomeny, aby svoje peniaze ochránili. Ak by centrálna banka aj naďalej sadzby znižovala, inflácia môže ďalej strmo rásť a tieto problémy sa budú ešte viac prehlbovať.
Rozdílové smlouvy jsou komplexní nástroje a v důsledku použití finanční páky jsou spojeny s vysokým rizikem rychlého vzniku finanční ztráty. U 75 % účtů retailových investorů došlo při obchodování s rozdílovými smlouvami u tohoto poskytovatele ke vzniku ztráty. Měli byste zvážit, zda rozumíte tomu, jak rozdílové smlouvy fungují, a zda si můžete dovolit vysoké riziko ztráty svých finančních prostředků. Investování je rizikové. Investujte zodpovědně. Tento materiál je marketingovou komunikací ve smyslu čl. 24 odst. 3 směrnice Evropského parlamentu a Rady 2014/65/EU ze dne 15. května 2014 o trzích finančních nástrojů, kterou se mění směrnice 2002/92/ES a směrnice 2011/61/EU (MiFID II). Marketingová komunikace není investiční doporučení ani informace doporučující či navrhující investiční strategii ve smyslu nařízení Evropského parlamentu a Rady (EU) č. 596/2014 ze dne 16. dubna 2014 o zneužívání trhu (nařízení o zneužívání trhu) a o zrušení směrnice Evropského parlamentu a Rady 2003/6/ES a směrnic Komise 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a nařízení Komise v přenesené pravomoci (EU) 2016/958 ze dne 9. března 2016, kterým se doplňuje nařízení Evropského parlamentu a Rady (EU) č. 596/2014, pokud jde o regulační technické normy pro technická ujednání pro objektivní předkládání investičních doporučení nebo jiných informací doporučujících nebo navrhujících investiční strategie a pro zveřejnění konkrétních zájmů nebo náznaků střetu zájmů nebo jakékoli jiné rady, a to i v oblasti investičního poradenství, ve smyslu zákona č. 256/2004 Sb., o podnikání na kapitálovém trhu. Marketingová komunikace je připravena s nejvyšší pečlivostí, objektivitou, prezentuje fakta známé autorovi k datu přípravy a neobsahuje žádné hodnotící prvky. Marketingová komunikace je připravena bez zohlednění potřeb klienta, jeho individuální finanční situace a nijak nepředstavuje investiční strategii. Marketingová komunikace nepředstavuje nabídku k prodeji, nabídku, předplatné, výzvu na nákup, reklamu nebo propagaci jakýchkoliv finančních nástrojů. Společnost XTB S.A., organizační složka nenese odpovědnost za jakékoli jednání nebo opomenutí klienta, zejména za získání nebo zcizení finančních nástrojů, na základě informací obsažených v této marketingové komunikaci. V případě, že marketingová komunikace obsahuje jakékoli informace o jakýchkoli výsledcích týkajících se finančních nástrojů v nich uvedených, nepředstavují žádnou záruku ani předpověď ohledně budoucích výsledků. Minulá výkonnost nemusí nutně vypovídat o budoucích výsledcích a každá osoba jednající na základě těchto informací tak činí zcela na vlastní riziko.