Podľa Európskej Komisie klesá nálada v ekonomike eurozóny podstatne pomalšie ako podľa PMI

Včera zverejnila svoje ukazovatele ekonomického sentimentu aj Európska Komisia. Pozornosť si zaslúžia z toho pohľadu, že ukazujú relatívne odlišnú story ohľadom vývoja aktivity v súkromnej sfére ako najsledovanejšie indikátory dôvery z dielne spoločnosti Markit Economics (indexy nákupných manažérov; PMI), ktoré ukázali aj októbri výrazné zhoršenie sentimentu. 

Aj podľa EK klesala v októbri dôvera vo výrobe. Konkrétne na jeden a pol ročné minimum. Jej pokles v posledných mesiacoch je však podstatne miernejší než ukazujú indexy od Markit Economics. Takisto lepší vývoj ukazuje aj IFO index dôvery vo výrobe pre Nemecko.

Vývoj indexov podnikateľskej dôvery od Markit Economics (žltá), EK (zelená) a IFO inštitútu (biela)

To isté platí aj pre vývoj dôvery v sektore služieb. IFO index pre služby som do grafu ani nedával, lebo by bol neprehľadný. Dodám však, že je v historickom porovnaní dokonca vyšší ako index od EK pre služby.

Vývoj indexov podnikateľskej dôvery od Markit Economics (žltá) a EK (zelená)

Keď sa pozrieme na index ekonomického sentimentu, čo je vážený priemer indexov dôvery vo výrobe, službách, maloobchode, stavebníctve a medzi spotrebiteľmi, tak tiež klesol na takmer jeden a pol ročné minimá. Porovnanie s históriou však ukazuje, že je stále na mimoriadne vysokých úrovniach. Keď sa na jeho aktuálnu úroveň pozrieme cez percentily, tak od vzniku eurozóny je v 81-tom percentile, čiže vyššie bol len 19% celej histórie eurozóny. Čiže dôvera súkromnej sféry v ekonomiku je stále mimoriadne vysoká a mala by týmpádom tlmiť dopady aktuálnych rizikových faktorov v globálnej ekonomike (obchodné vojny, vyššie úročenie v USA, Taliansko, Emerging Ekonomiky…).

Vývoj indexu ekonomického sentimentu z dielne EK

Raz kvartálne sa v rámci prieskumu nálady medzi podnikateľmi pýtajú aj na to, či firmy pociťujú nedostatok pracovnej sily (konkrétne či nedostatok pracovnej sily bráni v rozširovaní výroby). Hoci percento firiem, ktoré hlásia nedostatok pracovnej sily jemne kleslo, stále však ostáva na jednej z najvyšších úrovní v histórii (v priemysle je to 17%, v službách 18%). Priaznivá situácia na trhu práce teda pretrváva a mala by byť ďalším faktorom tlmiacim dopady už spomínaných rizík.

Podiel spoločností vo výrobe a službách, ktoré hlásia nedostatok pracovnej sily

Dáta z Európskej komisie teda poskytujú o niečo pozitívnejší pohľad na európsku ekonomiku ako povedzme indexy dôvery z dielne Markit Economics. Podľa nich sa spomalenie deje, nie je však až také markantné. Včera síce sklamal rast HDP, je však potrebné povedať, že veľký vplyv na to mali nové emisné štandardy pre automobily, ktoré dočasne obmedzili produkciu automobilov v Nemecku v treťom kvartáli, čiže posledné číslo HDP nie je možné brať úplne ako smerodajné.

Čo sa týka eura, tak fundament je z toho pohľadu o niečo lepší ako hovoria niektoré dáta, v konečnom dôsledku je to však všetko o inflácii. Jadrová inflácia podľa dnešných dát vzrástla na 1,1%, už viac ako päť rokov sa však nedokáže dostať cez 1,2%. A kým sa cez túto úroveň nedostane, tak nemožno očakávať viac než kozmetické uťahovanie od ECB, čo bude znamenať len obmedzený priestor pre rast eura. A čím pomalšie bude rásť ekonomika, tak tým väčší problém bude pre infláciu dostať sa cez túto dvojpercentnú métu.

Vývoj jadrovej inflácie v eurozóne