Rast čínskej ekonomiky je najpomalší za 10 rokov. Je to však primárne o investíciách, nie o obchode

Medziročný rast čínskej ekonomiky podľa dnešných ranných dát spomalil zo 6,7% na 6,5%. (čakalo sa o niečo pomalšie spomalenie, na 6,6%). Od roku 1992, odkedy krajina spustila aspoň aké-také výkazníctvo, bol nižší len raz – v prvom kvartáli 2009, v dôsledku prepadu exportov počas krízy. Túto situáciu vtedy vyriešila vláda masívnymi stimulmi, ktoré však prudko nafúkli korporátny dlh, čo malo za následok prudký rast nerovnováh v ekonomike.

Keďže je Čína skúpa na detaily a ohľadom jej výkazníctva HDP panujú silné pochybnosti (už len kvôli minimálnej volatilite), tak sa skúsme pozrieť aspoň sprostredkovane, cez iné čísla, že čo sa vlastne deje v ekonomike a čo stojí za spomalením. Začnem tým, že obchodné vojny to zatiaľ nie sú. Medziročný rast exportov ostáva na vysokých úrovniach, v septembri dokonca ešte poskočil, keď americkí importéri zvýšili dovozy pred clami.

Vývoj medziročnej zmeny čínskych exportov

Ekonomická aktivita v krajine je tiež silná. Teda aspoň podľa Li Keqiangovho indexu, ktorý meria medziročnú zmenu spotrebu elektriny, prepraveného tovaru a nových úverov. Tento indikátor nie je dokonalý, je to však asi najlepší obraz vývoja domácej ekonomickej aktivity. Aktuálne tento index rastie medziročne o takmer 10%, teda rýchlejšie ako HDP.

Vývoj medziročnej zmeny Li Keqiangovho indexu (žltá) a HDP (biela)

Relatívne silné ostávajú aj maloobchodné tržby (medziročne rastú o takmer 10%), ich rast navyše v treťom kvartáli zrýchlil. Dôvod spomalenia je potrebné hľadať inde. A to v investíciách. Ich medziročný rast spomaľuje už dlhé roky, aktuálne je to len 5,4%, ešte začiatkom dekády to bolo zhruba 20%.

Vývoj medziročnej zmeny investícií do fixného kapitálu (biela) a HDP (žltá)

Čiastočne pri tom môžu zohrávať negatívnu úlohu obavy z dopadu obchodných vojen – t.j. firmy odkladajú investície v obavách o prepad tržieb. Nevyzerá to však byť hlavný dôvod. Exporty majú menej ako 20-percentný podiel na čínskej ekonomike, čiže gro investícií sa deje mimo exportných firiem.

V pozadí prebieha ešte jeden proces – obmedzovanie tieňového bankovníctva zo strany čínskych autorít. Tie prebiehali predovšetkým prostredníctvom „Produktov správy majetku“, čo boli fondy s vyšším výnosom, do ktorých investovali čínske domácnosti a ktoré následne požičiavali prostriedky korporátnej sfére a aj lokálnym vládam. Tieto praktiky pomohli zvýšiť dlh korporácií a lokálnych samospráv, a produkovali množstvo nerentabilných investícií. A s tým sa vláda rozhodla zatočiť. Nižšia tvorba úverov/peňazí skrz tieňové bankovníctvo má za následok uťahovanie monetárnych podmienok.

Naznačuje to viacero ukazovateľov – napríklad medziročná zmena bankových aktív (tieto tieňové fondy prevádzkovali predovšetkým banky) spomalila na 7%, pričom ešte pred dvoma rokmi bola nad 15%.

Vývoj medziročnej zmeny bankových (biela) a HDP (oranžová) (@TomOrlik):

Podobne prudké spomalenie ukazuje aj reálny medziročný reálny rast menového agregátu M2, či medziročného rastu objemu úverov mimo bankových bilancií.

Vývoj medziročnej zmeny reálneho M2 a objemu úverov mimo bankových bilancií (@MikaelSarwe):

Aby som to zhrnul, tak čínska vláda tlačí na banky, aby sa správali zodpovednejšie a požičiavali viac cez oficiálne kanály. Do nich sa však viacero dlžníkov, ktorí si predtým požičiavali cez tieňový sektor, kvôli vyššej rizikovosti nedostane, a tým pádom sa spomaľuje rast úverov, čo negatívne dolieha na rast. Proti tomu pôsobia iné faktory – vyššie fiškálne stimuly, či viac úverov domácnostiam cez oficiálny sektor. Obchodné vojny zatiaľ súdiac podľa exportov veľký dopad nemali, to však neznamená, že v budúcnosti mať nebudú. Riziko do ďalších kvartálov je teda skôr nadol, t.j. že rast bude pomalší.

P.S.: Spomalenie rastu investícií je prirodzené. Čína stále ročne investuje viac ako 40% HDP, svetový priemer je pritom pod 25%. Čím je krajina bohatšia, tým je priestor pre rentabilné investície v porovnaní s veľkosťou ekonomiky nižší (infraštruktúra, bývanie... sú už vo veľkej miere vystavané) a ekonomika musí stáť viac na domácej spotrebe, ktorá rastie pomalšie. V Číne prebieha postupná transformácia z ekonomiky postavenej na investíciách na pomalšie rastúcu ekonomiku postavenú na spotrebe. A to je dobré, pretože čím dlhšie by Čína tlačila investične postavený model, tým viac by rástlo riziko nerentabilných investícií, ktoré by mali potenciál stiahnuť ekonomiku nadol.