K výraznejšiemu spomaleniu ekonomiky je potrebné buď silnejšie uťahovanie fiškálnych alebo monetárnych podmienok. Fiškálne je aktuálne na tom eurozóna dobre, drvivá väčšina krajín nemá žiaden problém s deficitmi, naopak majú priestor skôr pre fiškálnu expanziu. Monetárne je na tom z hľadiska úrokových sadzieb tiež veľmi dobre, keďže ECB ich drží v mínuse a nebude ich dvíhať minimálne ďalší rok. Otázne však je, či sa posledné horšie čísla z eurozóny nepremietli do slabšej tvorby úverov. A to či už kvôli nižšiemu dopytu po dlhu alebo kvôli tomu, že banky sú ochotné menej požičiavať.
A to sa zatiaľ nedeje. Aprílový prieskum úverových podmienok ukázal, že banky ich uvoľňujú a plánujú ich uvoľňovať aj naďalej a potvrdili to aj dnešné tvrdé čísla od ECB ohľadom vývoja úverovania. Tým najdôležitejším indikátorom je zmena úverovania podnikovej sfére. Jej medziročný rast v máji zaznamenal 2,7%, čo bolo najviac od krízy. To isté platí aj pre medziročný rast upravený o predaje úverov a balíkov úverov, ktorý dosiahol 3,6%. V máji dokonca medziročný rast zrýchlil, na neupravenej báze bolo zaznamenané najväčšie zrýchlenie od januára 2016, o 0,4 percentuálneho bodu. Z hľadiska úverovanie je teda v ekonomike eurozóny všetko v poriadku.
Vývoj medziročnej zmeny úverovania podnikovej sfére v eurozóne
Čo sa týka vývoja úverov domácnostiam, tak aj pri nich bol zaznamenaný mierny rast, na 3,2%. Upravený rast dosiahol 2,9%. Tento ukazovateľ v posledných mesiacoch skôr stagnuje. Je však na vysokých úrovniach, a ani by nebolo dobré, keby rast výraznejšie zrýchlil. Ekonomika totiž potrebuje viac kapitálu v podnikovej sfére ako na trhu s bývaním, kde sa skôr prežiera ako využíva na produktívne účely.
Vývoj medziročného rastu úverov domácnostiam v eurozóne
Dnešné čísla z úverovania v eurozóne za máj ma utvrdili v tom, že spomalenie eurozóny by sa buď malo onedlho skončiť, alebo dokonca že je len dočasného charakteru. Samozrejme, všetko to ešte môžu zmeniť obchodné vojny, nie je to však faktor, ktorý by vychádzal z vnútra ekonomiky eurozóny. Dlh navyše nerastie vysokým tempom (pred krízou rástol medziročne podnikový dlh dvojciferným tempom a dlh domácností o takmer 10%), čiže ekonomika nie je závislá na tvorbe dlhu. Ukazuje to aj vývoj súkromného dlhu k HDP, ktorý stagnuje, resp. klesá (závisí od kvartálu).
Vôbec by ma teda neprekvapilo, keby eurozóna začala produkovať o niečo lepšie čísla. Tie by však euru pomohli len dočasne. Priestor pre výraznejší rast mu môže otvoriť len zrýchlenie jadrovej inflácie (tá bude zverejnená v piatok), bez neho sa výraznejšieho rastu úročenia v eurozóne (a týmpádom aj rastu atraktivity eura) nedočkáme).
