Cez víkend dorazila správa, že americké Ministerstvo obchodu označilo importy automobilov z EÚ za ohrozenie národnej bezpečnosti. V praxi to dláždi cestu pre clá na importy európskych automobilov, o ktorých s obľubou hovorí americký prezident Trump, ktorý má mať 90 dní na rozhodnutie, čo s tým spraví.
V snahe odhadnúť dopady sme sa trochu pohrali s dátami (sú však pozliepané z rôznych zdrojov, pričom niektoré sú z roku 2016, čiže je potrebné to brať skôr orientačne ako úplne presný odhad). Celkovo je podiel exportov európskych automobilov a súčiastok do USA na HDP eurozóny niečo cez 0,3%, a vzhľadom na to, že sa úplne vyvážať neprestanú, tak to nie je až taký obrovský deal. Geograficky je to však rozložené nerovnomerne. Najväčší podiel exportov automobilov do USA majú Slovensko (okolo 1,7%), nasledujú Maďarsko (1,1%) a Nemecko (0,8%)
Podiel exportov automobilov do USA na HDP
Sekundárne efekty však môžu byť výraznejšie. Jednak by clá mali potenciál ešte viac znížiť dôveru podnikovej sféry a zároveň by EÚ zrejme reagovala recipročnými clami, čo by mohlo viesť k obchodnej vojne medzi EU a USA na ďaleko väčšej škále. A to by už malo potenciál napáchať solídne škody.
USA aktuálne nie sú jedinou hrozbou pre európske automobily, tou druhou je tvrdý BrExit, pri kotorom tiež hrozia clá (avšak nižšie ako pri USA, Trump hrozí clom 25%, pravidlá WTO, ktorými by sa vzájomný obchod medzi EÚ a Britániou riadil, hovoria o 10%). Keď spočítame podiel exportu automobilov do USA a Británie, tak dostaneme pre EÚ úroveň zhruba 0,75%. Na čele je jednoznačne Slovensko (viac ako 4%), nasledujú Belgicko a Nemecko s viac ako 1,5%. Jednopercentnú hranicu prekračuje aj Maďarsko.
Podiel exportov automobilov do USA a UK na HDP
Na druhej strane, z toho celého môže vzísť aj pozitívna vec. Pokiaľ by bol BrExit mäkký a Trump by využil rokovania s EÚ na zrušenie ciel na dovoz automobilov do EÚ, tak by to o niečo viac zlepšilo globálne obchodné prostredie.
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.
