Vzhľadom na aktuálny kolaps cien ropy som sa pozrel na to, komu to prospeje a komu to uškodí. A aj s numerickými odhadmi. Čísla som bral z americkej energetickej agentúry EIA, a porovnal som ročnú zmenu obchodnej bilancie ropy pri jej poklese o 25 USD za barel (t.j. ako sa zmenili vyhliadky pre ekonomiku oproti začiatku októbra, keď bola ropa Brent na úrovni 85 USD za barel) k HDP pre 20 najväčších ekonomík sveta.
Vyšlo to nasledovne:
- Najviac (nad 1% HDP) tým získajú Kórea, India a Taiwan
- Solídne to podporí rast (0,5-1% HDP) v Poľsku, Švédsku, Eurozóne, Číne, Japonsku a Turecku
- Brutálne tým utrpí Saudská Arábia (takmer -10%, v grafe je x-ová os len do -4%, aby bolo vidno aj vývoj v Iných krajinách)
- Silno negatívny dopad to bude mať na Rusko (-3%)
- Pomerne negatívne (okolo 1%) to pocítia Kanada a Mexiko
- Čo sa týka ďalších veľkých ekonomík, tak vplyv na Britániu a Austráliu bude len veľmi jemne pozitívny (menej ako 0,1%), pretože ťažia doma dosť ropy. To isté, v o niečo menšom, platí pre USA (+0,2-0,3%), kde sa pozitívny dopad nižšej ceny ropy kvôli prudkému rastu ťažby z bridlíc rok čo rok znižuje.
Odhad dopadu poklesu ceny ropy o 25 USD za barel na HDP 20 najväčších ekonomík (Saudská Arábia = -9,8%)
V zásade platí, že čím vyššie je toto číslo, tým lepšie pre menu danej krajiny a naopak.
Pozrel som sa ešte aj podrobnejšie na krajiny eurozóny, teda na tie, pre ktoré sú k dispozícii dáta:
- Suverénne najviac to pomôže Litve (viac ako 3% HDP, mám však určité pochybnosti o kvalite dát)
- Silnú podporu dostane Grécko, ktoré spaľuje veľa ropy v lodnej doprave (2%)
- Pre väčšinu krajín sa pozitívny dopad pohybuje okolo 1%
- Pri veľkých krajinách (GE, FR, IT) je to však len zhruba 0,5% HDP
Dopad poklesu cien ropy o 25 USD za barel na jednotlivé krajiny eurozóny
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.
