Ako vyzerá návrh BrExitu? Pre Britániu nič moc. Kľúčové bude, či prejde parlamentom.

Čo sa dohodlo? (nižšie je výcuc z tých najdôležitejších vecí)

• Pokiaľ sa UK a EÚ dohodnú, tak môžu v podstatne neobmedzene predlžovať  prechodné obdobie, počas ktorého bude UK členom EÚ. Prechodné obdobie má poskytnúť viac času pre nájdenie riešenia budúceho usporiadania obchodných vzťahov a predovšetkým formy severoírskej hranice prijateľné pre obe (resp. keď počítame aj Severné Írsko, tak pre všetky tri) strany.
• Pokiaľ nedôjde k dohode na prechodnom období, tak:
  • čo sa týka tovarov, UK ostane v colnej Únii s EÚ. Výnimkou budú ryby.  Colná únia bude môcť byť vypovedá len po obojstrannej dohode. Nie unilaterálne.
  • posilnia sa kontroly medzi Severným Írskom a zvyškom UK (najmä čo sa týka potravín), aby ostala Írska hranica mäkká
• Po skončení prechodného obdobia budú obchodné spory riešené spoločnou, 25-člennou komisiou. Do nej nominuje po 10 kandidátov EÚ a UK, zvyšných 5 musia vybrať spoločne. V prípad nezrovnalostí ohľadom práva EÚ sa však bude musieť táto komisia obrátiť na Európsky súdny dvor, čiže v niektorých prípadoch by malo ostať právo EÚ nadriadené.
• Čo sa týka služieb, tak prístup britských firiem na trhy EÚ (a opačne) bude založený na princípe ekvivalentnosti. To znamená, že sa bude týkať jedine prípadov, kedy sú regulácie v oboch celkoch podobné. Podobný prístup majú napríklad americké a japonské firmy. Pre britské firmy však vzhľadom na aktuálne rovnaké regulácie bude minimálne zo začiatku prístup jednoduchší. Je však potrebné dodať, že tento princíp nepokrýva komerčné bankovníctvo, čiže banky stratia prístup pri väčšine svojich služieb na trhy EÚ. Odhaduje sa, že len zhruba štvrtina finančných služieb, ktoré UK exportuje do EÚ, bude pokrytá týmto princípom. A aj to len v prípade, že UK si pri nich zachová podobné regulácie ako sú v EÚ. Čiže časť bankových operácií sa presunie do EÚ.

Už letmý pohľad na tieto body hovorí, že Mayová a jej tím veľa nevyrokovali. Jediné, čo dostali je možnosť prechodného obdobia. Pri väčšine ostatných vecí ťahá UK za krátky koniec.

Vládou tento dokument prešiel. Zatiaľ rezignovali len dvaja ministri (minister za Severné Írsko a ministerka práce), čo je vzhľadom na turbulentnú históriu Mayovej vlády relatívne dobrý výsledok. Prichádza však oveľa ťažšia skúška – dokument musí prejsť parlamentom. A to môže byť problém.  V skratke, situácia je nasledovná:

• Väčšina konzervatívcov (315 poslancov z 650) podporí Mayovej plán. V ich radoch sú však aj tvrdí zástancovia BrExitu (odhaduje sa ich na zhruba 50), ktorým silné ústupky voňať nebudú (potenciálne neobmedzené prechodné obdobie, čiastočné riadenie sa právom EÚ po prechodnom období) a takisto aj tvrdí zástancovia nového referenda. Táto skupina je riziková a ich podpora bude závisieť na tom, či sú pre nich ich princípy dôležitejšie ako obavy z nových volieb, v ktorých je reálne, že by vyhrali Labouristi. Je potrebné dodať, že samotní konzervatívci nemajú v parlamente väčšinu a spoliehajú sa na podporu severoírskych unionistov.
• Drvivá väčšina labouristov (257) bude proti. Jednak chcú prebrať moc, a zároveň je v ich radoch aj veľa zástancov druhého referenda. Malá časť však môže návrh podporiť (podobne ako podporili návrh na rokovací plán pre BrExit), pre túto skupinu môže byť dôležitejší mäkký BrExit ako prebratie moci labouristami.
• Severní Íri (10) – vzhľadom na to, že v dokumente sa hovorí o určitých kontrolách medzi Severným Írskom a zvyškom UK, čo nie je pre nich príliš prijateľné, tak je ich podpora neistá
• Liberálni demokrati (12) – ich oficiálnou politikou je druhé referendum. Čiže, pravdepodobne budú hlasovať proti. Jedine, že by viac zavážili obavy z tvrdého BrExitu
• Škótska národná strana (35) – oficiálna pozícia strany je proti BrExitu. S veľkou pravdepodobnosťou budú hlasovať proti. Jedine, že by viac zavážili obavy z tvrdého BrExitu.
• Ostatní (10) – Walesania (4) a zelení (1) sú proti BrExitu, čiže pravdepodobne budú hlasovať proti. Zvyšní hlasujúci nezávislí zrejme nebudú hlasovať jednotne.
• Nehlasujúci (11) – predseda parlamentu a jeho traja zástupcovia nehlasujú. Takisto ani siedmi severoírski republikáni, ktorí na zasadnutia nechodia. Mayová tak bude potrebovať na väčšinu 320 hlasov.

Nižšie je graf podpory Mayovej plánu, ktorý som pripravil na základe odhadov Bloombergu:

Keď parlament tento návrh odmietne, tak sa Mayová musí vrátiť za rokovací stôl a dohodnúť priechodnejší návrh. Keď sa jej to nepodarí (a čas sa extrémne kráti), tak bude BrExit tvrdý. Alebo padne vláda, a v tom prípade bude BrExit takmer naisto tvrdý, keďže sa už nestihne nič vyrokovať.  Libra teda ešte bude volatilná. Tvrdý BrExit je totiž stále reálny.