Ambiciózny plán kancelára Olafa Scholza vytvoriť z Nemecka svetového lídra v oblasti polovodičov sa rúca, pričom odstúpenie spoločnosti Intel predstavuje významný úder.

Rozsiahle prázdne pole vo východnom Nemecku bolo kedysi ústredným bodom odvážnej vízie transformácie najväčšej európskej ekonomiky. Práve tu, na okraji Drážďan, kancelár Olaf Scholz v horúci augustový deň slávnostne položil základný kameň najmodernejšej továrne Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC). Po boku predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a ďalších hodnostárov Scholz symbolicky označil začiatok toho, čo, ako dúfa, bude novou érou pre snahy Nemecka v oblasti špičkových technológií.

Len o niekoľko týždňov neskôr však Scholzova vízia čelila vážnej prekážke. Spoločnosť Intel Corp. oznámila zastavenie svojho projektu na výrobu mikročipov v hodnote 30 miliárd EUR (32 miliárd USD) v Magdeburgu, ďalšom kritickom mieste vo východnom Nemecku. Táto prestávka, ktorá bola kvôli neistému dopytu na trhu formulovaná ako dvojročné oneskorenie, pripravila Scholzovu stratégiu v oblasti polovodičov o jej korunný klenot.

Slabá vízia

Scholzov sen premeniť Nemecko na polovodičovú veľmoc teraz visí na vlásku. Hoci jeho asistenti trvajú na tom, že kancelár je naďalej odhodlaný, rozhodnutie spoločnosti Intel zasadilo výraznú ranu jeho snahám o ukotvenie priemyselnej politiky Nemecka na výrobu vyspelých čipov.

Stratégia Nemecka stať sa lídrom v oblasti polovodičov je súčasťou celosvetových pretekov o dominantné postavenie vo výrobe čipov - často označovaných ako „ropa digitálneho veku“. Mikročipy sú nevyhnutné pre technológie od umelej inteligencie až po elektrické vozidlá. Európa sa však snaží držať krok. Cieľom Európskej únie je do roku 2030 zdvojnásobiť svoj podiel na celosvetovej výrobe čipov na 20 %, ale v roku 2024 tento podiel predstavoval len 8,1 %. Analytici predpokladajú, že bez výrazných investícií by mohol do roku 2045 klesnúť na 5,9 %.

Dotácie a hospodárska súťaž

Nemecký plán sa vo veľkej miere spoliehal na dotácie vrátane 10 miliárd eur z prostriedkov daňových poplatníkov, ktoré boli ponúknuté na prilákanie spoločnosti Intel do Magdeburgu. Konkurenčné krajiny, ako napríklad Spojené štáty a Čína, však využívajú oveľa väčšie finančné stimuly. Americký zákon CHIPS poskytuje 39 miliárd USD vo forme dotácií a daňových úľav, zatiaľ čo Čína vyčlenila 142 miliárd USD na podporu svojho čipového priemyslu.

Kritici tvrdia, že samotné dotácie sú nedostatočné. „Proti nepriaznivým podmienkam sa nedá bojovať dotáciami,“ povedala Veronika Grimmová, členka Scholzovej ekonomickej poradnej rady. Iní poukazujú na to, že Scholzovmu plánu chýba súčasná stratégia na zvýšenie dopytu po čipoch, ktoré by tieto továrne vyrábali.

Výzvy v celej Európe

Nemecko nie je jediné, ktoré čelí výzvam. Intel odložil plánovanú továreň v Poľsku, zatiaľ čo spoločný podnik vo Francúzsku za 7,5 miliardy EUR, na ktorom sa podieľajú spoločnosti STMicroelectronics a GlobalFoundries, sa tiež zastavil. Nikde inde v Európe sa však do polovodičových projektov neinvestovalo toľko politického kapitálu ako v Nemecku.

Scholzovi ide o veľa. Jeho vládna koalícia troch strán sa v novembri rozpadla pre nezhody v otázke rozpočtových priorít a vo februári sa budú konať voľby. Kancelár teraz čelí kritike za to, že sa mu nepodarilo splniť sľuby o oživení hospodárstva vo východnom Nemecku, regióne, ktorý stále zápasí s úpadkom ťažby uhlia a iných tradičných odvetví.

Hľadanie alternatív

Napriek neúspechom Scholz a jeho vláda hľadajú alternatívy. Snaží sa získať spoločnosť Samsung, hoci tá zatiaľ neprejavila záujem o rozšírenie výroby v Európe. Nemecké ministerstvo hospodárstva medzitým oznámilo nové kolo dotácií na výrobu polovodičov, v rámci ktorého vyčlenilo 2 miliardy eur na podporu 10 až 15 projektov v celom dodávateľskom reťazci.

Zostávajúcim svetlým bodom v ambíciách Nemecka v oblasti výroby čipov je Európska spoločnosť na výrobu polovodičov (ESMC), spoločný podnik, na ktorom sa podieľajú spoločnosti TSMC, Infineon Technologies, NXP Semiconductors a Bosch. Scholz v auguste slávnostne otvoril závod ESMC v Drážďanoch a ten zostáva jedným z mála hmatateľných výsledkov jeho veľkolepej vízie.

Preteky s časom

Ambície Nemecka stať sa lídrom v oblasti polovodičových inovácií sa zatiaľ zdajú byť nedosiahnuteľné. Napríklad spoločnosť TSMC nebude vyrábať svoje najpokročilejšie čipy mimo Taiwanu, čo obmedzuje technologický pokrok, ktorý môže Nemecko dosiahnuť.

Ako sa čas blíži k februárovým voľbám, prieskumy naznačujú, že opoziční kresťanskí demokrati sú pripravení zvíťaziť. Scholzov sen o vytvorení Nemecka ako svetového centra výroby čipov môže vyžadovať nielen viac času, ale aj nástupcu, ktorý ho dotiahne do konca.