Čína čelí tzv. priemyselnej recesii. Na jednej strane index spotrebiteľských cien zaznamenal medziročný nárast o 3% (najvýraznejší rast od roku 2013), no na druhej strane, index cien výrobcov klesol oproti minulému roku o 1,2%.
Problém spočíva v tom, že index spotrebiteľských cien neakceleroval kvôli nárastu dopytu v krajine (čo by odzrkadľovalo silnejší hospodársky rast a domácu spotrebu), ale kvôli nedostatočnej ponuke. Čína zaznamenala totiž vysoký nárast inflácie potravín (11,2%, čo je najvyššia miera inflácie v tomto segmente od roku 2011!). Za nárastom cien potravín stojí prasací mor, a teda nedostatok bravčového mäsa v krajine, čo vyústilo k viac ako 69% zdraženiu bravčového.
Začnite investovať ešte dnes alebo vyskúšajte demo zdarma
OTVORIŤ OBCHODNÝ ÚČET VYSKÚŠAŤ DEMO Stiahnuť mobilnú aplikáciu Stiahnuť mobilnú aplikáciuPrečo je problém v rozdielnom raste inflácie?
Najvýraznejším problémom je to, že nárast spotrebiteľských cien (v dôsledku nedostatku mäsa) znižuje životnú úroveň v krajine, ako aj kúpyschopnosť obyvateľstva, čo v konečnom dôsledku urýchľuje spomaľovanie hospodárskeho rastu (krajina sa rýchlejšie približuje k recesii). Na druhej strane, pokles cien výrobcov (v dôsledku nedostatočného dopytu – zahraničného kvôli obchodnej vojne, ale aj domáceho), vedie k poklesu investícií a k ďalšiemu tlaku na znižovanie nákladov tamojších firiem (miezd, pracovných miest), čo zase len prispieva k spomaľovaniu nielen čínskej ekonomiky, ale aj globálnemu rastu inflácie (s čím ma nielen Európa obrovský problém). Čínska centrálna banka však poskytla komerčným bankám dodatočnú likviditu na to, aby došlo k stimulácii ekonomiky. Dáta ohľadom poskytovania úverov, ktoré budú zverejnené tento týždeň, prinesú odpoveď na to, či stimuly centrálnej banky pomohli naštartovať úverovanie, alebo nie. V piatok budú zverejnené dáta rastu HDP za tretí kvartál, kedy sa ukáže, či čínska ekonomika aj naďalej pokračuje v spomaľovaní.
Ale prečo potrebujeme vôbec udržiavať stabilný inflačný rast?
Problémom pomalého inflačného rastu, resp. deflácie je zadlženosť. V prípade deflácie totiž dochádza k tomu, že reálne bude musieť dlžník vrátiť viac, ako si požičia. Teoreticky môže dôjsť k tomu, že firmám budú klesať príjmy (v dôsledku deflácie), ľuďom platy v dôsledku deflácie, ale splátky úverov ostanú na rovnakej úrovni. V tragickom prípade táto situácia môže vyústiť do neschopnosti splácania úverov, čo by mohlo predstavovať v súčasnej situácie vo svete výrazný problém, keďže od 70-tych rokov sa podstatná miera hospodárskeho rastu udržiavala (resp. recesie sa zmierňovali) skrz monetárne stimuly (znižovania úrokových sadzieb, a teda poskytovania úverov). Globálna zadlženosť teda vzrástla, a preto si svet nemôže dovoliť defláciu, pretože by dochádzalo k hromadnej neschopnosti splácania úverov.
Komu ale je svet dlžný?
Iste si mnoho čitateľov kladie túto otázku, no problém je v súčasnom bankovom systéme, ktorý funguje na princípe frakčného bankovníctva. To znamená, že banky počítajú s istou mierou rizika pri poskytnutí úveru, a teda zjednodušene povedané, na to aby poskytli úver potrebujú mať len rádovo niekoľko jednotiek percent kapitálu z výšky poskytovaného úveru. Banky teda poskytovaním úverov v podstate z ničoho vytvárajú peniaze (resp. svoje vlastné peniaze napakujú a ich požičiavajú). V prípade výraznej neschopnosti splácania, by sme teda videli hromadné bankroty a rapídny zánik peňazí (agregáty M2, M3 by konvergovali ku agregátu M1). „Našťastie“ máme centrálne banky, ktoré sú tu na to, aby takýmto veciam predchádzali.
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.