Inflácia v Česku spomaľuje, no konflikt na Blízkom východe môže zmeniť výhlaď 📉

Inflácia v Českej republike vo februári nečakane spomalila a dostala sa na najnižšiu úroveň od roku 2016. Podľa rýchleho odhadu štatistického úradu vzrástli spotrebiteľské ceny medziročne o 1,4 %, čo bolo menej než 1,6 %, ktoré očakávali analytici v prieskume agentúry Bloomberg, a zároveň pod prognózou Českej národnej banky.

Napriek pozitívnemu vývoju inflácie však rastie neistota ohľadom ďalšieho vývoja menovej politiky. Rast globálnych cien energií po eskalácii konfliktu s Iránom môže opäť zvýšiť inflačné tlaky a obmedziť priestor na znižovanie úrokových sadzieb. Česká národná banka drží základnú sadzbu od posledného zníženia v máji na úrovni 3,5 %.

Banková rada pritom minulý mesiac diskutovala o možnosti ďalšieho „jemného doladenia“ sadzieb smerom nadol. Podľa viceguvernéra Jana Fraita však musí centrálna banka pred marcovým zasadnutím zostať otvorená rôznym scenárom, keďže globálna ekonomická situácia je veľmi neistá.

Trhy medzitým začali prehodnocovať očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky. Po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe a prudkom raste cien energií investori obmedzili stávky na znižovanie sadzieb v tomto roku a niektoré derivátové kontrakty dokonca naznačujú možnosť rastu sadzieb počas nasledujúcich 12 mesiacov.

Vývoj inflácie navyše čiastočne skresľuje jednorazové vládne opatrenie. Zníženie cien elektriny pomáha tento rok tlmiť celkovú infláciu, no centrálni bankári už skôr uviedli, že tento efekt budú pri rozhodovaní o sadzbách do veľkej miery ignorovať.

Pozornosť tak zostáva zameraná najmä na jadrovú infláciu a ceny služieb, ktoré lepšie odrážajú domáce cenové tlaky. Tie vo februári medziročne vzrástli o 4,5 %, čo je stále relatívne vysoká úroveň, ktorú centrálna banka označuje za zvýšenú.