Ekonomické bubliny: od tulipánov po AI mániu

Ekonomické bubliny patria medzi najvýraznejšie javy na finančných trhoch. Vznikajú vtedy, keď ceny aktív rastú rýchlejšie než ich reálna hodnota, často pod vplyvom silného príbehu, optimizmu a strachu investorov z premeškanej príležitosti. V článku sa pozrieme na to, ako bubliny vznikajú, aké majú fázy, čo ich spája a čo si z nich môže odniesť investor. 

Kľúčové poznatky

• Ekonomická bublina vzniká vtedy, keď cena aktíva rastie výrazne rýchlejšie než jeho reálna hodnota.
• Najčastejšie ju poháňa silný príbeh, lacné peniaze, optimizmus investorov a FOMO efekt.
• Typickými znakmi sú prudký rast cien, extrémne očakávania, ignorovanie rizík a tvrdenie, že „tentoraz je to inak“.
• Prasknutie bubliny môže viesť k veľkým stratám, bankrotom či kríze, najmä ak sú do nej zapojené banky, štát alebo vysoký dlh.
• Pre investorov je hlavným poučením sledovať fundamenty, nepodliehať davu, diverzifikovať a riadiť riziko.

Čo je ekonomická bublina?

Ekonomická bublina zvyčajne označuje stav, kedy cena niečoho rastie oveľa výraznejšie, ako reálna hodnota ktorú možno vyvodiť na základe ekonomických parametrov. Môže ísť o ekonomiku ako takú, ale aj akcie, nehnuteľnosti, kryptomeny či rôzne iné finančné nástroje. Pojem bublina sa používa práve preto, lebo sa zvykne nafukovať pomaly a postupne, zatiaľ čo jej prasknutie je rýchle a prudké.

V praxi sa stretávame s tým, že ceny rastú výrazne rýchlejšie ako hodnota. Často v tomto koncepte hrajú rolu vysoké očakávania. Cena totiž nereflektuje iba aktuálnu hodnotu, ale aj to, čo sa očakáva, že sa stane. Pokiaľ teda cena akcií nejakej firmy výrazne rastie tak sa pravdepodobne očakáva, že firma bude v budúcnosti zarábať výrazne viac. Otázkou potom ale ostáva, dokedy ide o opodstatnený rast a kedy sa už dostávame do fázy bubliny.

Dôsledky ekonomických bublín môžu byť rôzne a ich dopady sa odvíjajú od mnohých faktorov. Bubliny bývajú nebezpečné napríklad vtedy, ak sú v nich výrazne zakomponovaní veľkí hráči, teda štáty alebo napríklad banky, ako počas veľkej finančnej krízy. V takomto prípade totiž môže prasknutie vyvolať veľké systémové riziko pre celú ekonomiku. Ak naopak bublina nie je koncentrovaná, ale je rozložená medzi veľa malých investorov, ako napríklad Dotcom bublina, tak riziko nebýva veľké. Každá situácia je ale individuálna.

Ako vzniká ekonomická bublina?

Bublina vzniká väčšinou vtedy, ak určitá skupina ľudí začne prejavovať výrazný záujem o nejakú triedu aktív. Môže ísť o nehnuteľnosti, akcie, alebo - ako si povieme aj nižšie - napríklad aj tulipány. Zvyčajným znakom je to, že si ľudia myslia, že daná vec v budúcnosti priniesie niečo naviac a z toho dôvodu bude rásť jej hodnota. Zvyčajne tiež ide o nové vynálezy alebo nové prístupy k danému aktívu.

Dané aktívum zvyčajne začne rásť, čo pritiahne pozornosť ďalších ľudí. To spôsobí ďalší rast ceny, čo prinesie ešte väčší záujem a tak dookola. O tomto raste sa začne viac hovoriť, informujú o nej aj médiá čo ešte viac prilieva olej do ohňa. Nedávnym príkladom môžu byť juhokórejské pamäťové akcie, ktoré v krátkom čase rástli o stovky percent.

Bubliny bývajú často spájané s obdobím nízkych úrokových sadzieb a lacných peňazí. Nízke sadzby totiž zvyšujú dostupnosť peňazí, ktoré sa zvyknú nalievať aj do špekulatívnejších aktív. Vďaka nízkym sadzbám je tiež zvyšovaná súčasná hodnota budúcich ziskov a rovnako tak znižujú atraktivitu alternatívnych investícií, napríklad dlhopisov či termínovaných účtov.

Bubliny so sebou prinášajú aj takzvaný FOMO efekt, ktorý predstavuje strach z premeškania príležitosti. Investori vidia, že ceny aktíva rastú a tak sa boja, že sa tohto rastu nezúčastnia a dané aktívum nakúpia. 

Poslednou fázou je moment, keď tradičné ukazovatele hodnoty prestávajú fungovať a odtrhnú sa od reality. Ocenenie daných aktív prestáva dávať logický zmysel a ceny nezmyselne rastú. Časo sa objavuje argument, že tentokrát je to inak. Cena sa teda v záverečnej fáze asbolútne odpúta od reality.

Fázy ekonomickej bubliny

1. Vznik príležitosti – objaví sa nová technológia, trh alebo investičný príbeh.
2. Rast záujmu – pribúdajú investori a ceny postupne rastú.
3. Eufória – ceny prudko stúpajú a riziká sa ignorujú.
4. Vrchol – valuácie sú extrémne a rast závisí od príchodu nového kapitálu.
5. Pochybnosti – časť investorov začína predávať.
6. Prasknutie bubliny – ceny prudko klesajú a likvidita sa zhoršuje.
7. Následky – straty investorov, bankroty, sprísnenie úverov alebo hospodársky pokles.

Ako počas bublín zasahujú vlády a finančné inštitúcie?

V období bublín sa často zo štátov, úradov a iných inštitúcií stávajú aktívni participanti. Treba dodať, že často vedie politika štátov a inštitúcií k podpore vzniku bublín. Môže ísť napríklad o politiku v oblasti bývania ktorá spolu s nízkymi úrokovými sadzbami môže podnietiť vznik bubliny. Pokiaľ sa bublina nafukuje, úrady často vstupujú a snažia sa rast tlmiť rôznymi opatreniami. Rovnako tak štáty či iné inštitúcie môžu prijať opatrenia aj po prasknutí na stabilizáciu situácie. Môže ísť napríklad o rôzne pôžičky, či záruky.

Historické a moderné ekonomické bubliny

Tulipánová horúčka (17. storočie)

Prvá zdokumentovaná a zároveň veľmi známa bublina bola tulipánová horúčka v Holandsku v 30. rokoch 17. storočia. Cibuľky vzácnych tulipánov sa stali predmetovm cenových špekulácií a ich ceny rástli na násobky ročného príjmu bežného Holanďana. Najdrahšie cibuľky dosahovali hodnoty cien domov. Využívali sa pritom kontrakty na budúce dodávky, čo umožňovalo obchodovať bez fyzického dodania. Po čase sa začali objavovať situácie, kedy sa nenašiel kupujúci a v nasledujúcich týždňoch ceny výrazne klesli.

Juhomorská bublina (18. storočie)

South Sea Company získala okolo roku 1700 monopolné postavenie pri obchode s Južnou Amerikou. V rovnakom období prevzala významnú časť dlhu Británie výmenou za vlastné akcie. Reálne obchody spoločnosti boli pritom stále minimálne a hodnota akcií stála na očakávaniach a prepojení so štátom. Tento príklad zase ukazuje to, aká môže byť rola štátu aj pri vzniku bublín.

Internetová horúčka (90. roky)

Jednou z najznámejších bublín nedávneho obdobia bola takzvaná Dotcom bublina. Rozšírenie internetu v 90. rokoch spôsobilo prudký rast akcií internetových firiem ktoré sľubovali zázračné uchopenie tejto technológie. Väčšina z firiem však generovala straty a napriek tomu dosahovali vysoké valuácie. Po rokoch rastu investori začali požadovať od firiem reálne zisky a keď neprichádzali, ceny akcií výrazne klesli. Bublina praskla, mnohé spoločnosti skrachovali. Internet sa síce ukázal ako reálne zázračná technológia, avšak to automaticky neznamená, že na nej zbohatnú všetky firmy.

Americká hypotekárna kríza (2007)

Americká finančná a hypotekárna kríza spred zhruba 20 rokov bola jedným z najväčších problémov pre svet, aké kedy nastali a výraznú úlohu v nej hrali banky a iné inštitúcie. Kombinácia nízkych sadzieb, uvoľnených úverových štandardov a politickej podpory vlastníckeho bývania spôsobili jeden z najväčších problémov pre finančný systém. 

Zásadnú úlohu hrala sekuritizácia, teda balenie rizikových úverov do cenných papierov, ktoré ratingové agentúry nesprávne ocenili. Po prasknutí bubliny na nehnuteľnostiach začali mať obrovské problémy americké banky, ktoré museli byť zachránené štátom. Následné problémy sa rozliali po celom svete.

Kryptomenová a bitcoinová bublina (2013, 2017)

Kryptomeny si od svojho vzniku prešli viacerými cyklami a niektoré z nich svojou charakteristikou pripomínali bubliny. Napríklad v roku 2017 cena Bitcoinu veľmi rýchlo vzrástla z 2000 na 20 000 dolárov a následne veľmi rýchlo klesla o zhruba 85 %. O pár rokov neskôr dosiahla cena takmer 70 000 dolárov, aby následne klesla o takmer 80 %. 

Technológia Bitcoinu pritom ostáva dlhodobo plus mínus rovnaká a cena sa teda menila oveľa zásadnejšie ako reálna využiteľnosť. Bitcoin je celkovo veľmi volatilný a jeho pohyby sú ešte výraznejšie ako na väčšine iných aktív. 

AI bublina

Aktuálne na trhu výrazne rastú akcie spoločností, ktoré sú nejakým spôsobom spojené s umelou inteligenciou. V tomto momente ešte nevieme povedať, či ide o bublinu alebo nie. Zatiaľ totiž firmám rastú okrem cien akcií výrazne aj ich zisky a fundament sa teda výrazne neodchyluje od rastu cien akcií. 

Ak by sa však ukázali súčasné investície do tejto technológie ako zbytočné a v dohľadnej dobe by sa nedostavil ďalší výrazný rast ziskov, mohli by ceny akcií reagovať poklesom. Aktuálna situácia sa však od predchádzajúcich bublín v mnohom výrazne odlišuje.

Ako spoznať vznikajúcu bublinu?

1. Extrémne rýchly rast cien.
2. Prudký nárast počtu nových investorov.
3. Odmietanie tradičných ukazovateľov hodnoty.
4. Argument, že „tentoraz je všetko inak“.
5. Vysoké využívanie finančnej páky.
6. Rast cien firiem iba na základe populárneho názvu alebo témy.
7. Slabé hospodárske výsledky v porovnaní s valuáciou.
8. Mimoriadne optimistické prognózy.
9. Vysoký počet nových emisií, IPO alebo tokenov.
10. Presvedčenie, že ceny už nemôžu výrazne klesnúť.

Čo si z ekonomických bublín môže odniesť investor?

Praktický prínos štúdia bublín zrejme investorovi neprinesie schopnosť predpovedania toho, kedy bublina praskne. Jej nafukovanie môže totiž trvať niekedy iba týždne, niekedy to však môžu byť aj roky, kedy aktívum neustále rastie. Bubliny nám však môžu priniesť niekoľko praktických poučení. 

Prvým z nich je to, že by investor nemal vstupovať do investícií len kvôli tomu, že do nich vstupujú iní. Investor by mal okrem rastu akcií sledovať aj sprievodný fundament, z ktorého by mala vychádzať hodnota. Investor by tiež nemal vsádzať všetko na jednu kartu a svoje portfólio by mal diverzifikovať. Pri investovaní dokáže zvyšovať výnos aj finančná páka, avšak pred jej využitím by sme mali poznať aj riziká ktoré so sebou prináša. Treba myslieť aj na to, že trhy dokážu byť často pokojné, ale často aj veľmi volatilné a svoju stratégiu by mal obchodník prispôsobovať aktuálnej situácii.

Je každá bublina pre ekonomiku škodlivá?

Negatívne následky bublín sú samozrejme nesporné. Často vznikajú kvôli nesprávnej alokácii kapitálu na trhu a ich dôsledkom sú bankroty, rast nezamestnanosti či recesia, ktoré sa môžu preliať do ekonomík ako takých. 

Bubliny avšak často stoja aj za rozšírením nových technológií, ktoré majú v dlhodobom horizonte pozitívny vplyv na svet. Niekoľko veľkých vynálezov, ktoré výrazne pretvorili svet, sprevádzali pri ich vzniku bubliny. Ide napríklad o budovanie železníc, elektrifikáciu, zavádzanie telekomunikačných sietí, internetu a optických káblov a v súčasnosti aj rozmach AI.

Bubliny sú teda prirodzenou súčasťou a ich prasknutie ozdravným procesom. Vždy tu boli, sú a pravdepodobne aj budú. Samotné bubliny sú teda často pre mnoho zúčastnených strán negatívne, avšak sprievodné udalosti majú často aj pozitívny dopad napriek tomu, že nie všetky spoločnosti prežijú a časť investorov svoje peniaze prerobí..

Zhrnutie

Ekonomické bubliny sú prirodzenou súčasťou sveta a ekonomík. Zvyčajne sú kombináciou ktorá vzniká pri zaujímavých príbehoch, dostatku kapitálu a chamtivosti investorov. Napríklad pri akciových či hypotekárnych bublinách boli často prítomné nízke, alebo dokonca nulové úrokové sadzby, ktoré chuť riskovať ešte viac zvýšili. 

Fázy bývajú pri bublinách veľmi podobné a zvyknú sa opakovať. Ide o vznik príležitosti, rast záujmu, optimizmus, eufória, rast cien a následné prvé pochybnosti, ich prehĺbenie a kolaps cien. Problém je pri bublinách však často taký, že vieme len ťažko vopred odhadnúť, kedy prasknú. 

Bubliny bývajú tiež často zosilnené bankami, štátom či inými inštitúciami, ktoré svojimi krokmi pomáhajú vzniku bublín. Závažnosť bublín môže byť rozdielna a záleží od toho, kto bol hlavným investorom. Ak to bolo veľa drobných ľudí, systémové riziko je malé. Ak sú to však banky alebo vlády, riziko môže byť väčšie. 

Rovnako dôležitý je spôsob financovania. Ak investície napríklad pri AI mánii financujú firmy primárne zo svojho, tak maximálne prerobia svoje peniaze. Ak by ich ale financovali banky, tak kvôli nesplácaniu dlhov môže byť opäť riziko väčšie. Vznik bublín býva často prítomný pri príchode nových technológií, ktoré ale zostanú aj po ich prasknutí. 

Zrejme najlepším príkladom je tu Dotcom bublina, počas ktorej sa vybudovala mohutná internetová infraštruktúra, z ktorej ťažíme dodnes. Rovnako tak to ale platí napríklad aj o zavádzaní elektriny, aj keď boli technológie samozrejme výrazne zdokonalené. Ekonomické bubliny nám v praxi môžu pripomenúť, aká dôležitá je diverzifikácia a správne riadenie rizika.