Dátové centrá sú akési sklady alebo štruktúry umelej inteligencie. Nachádzajú sa v nich všetky serverové racky a pokročilé grafické procesory (GPU). Dopyt v tomto sektore poháňa nielen umelá inteligencia, ale aj cloud computing. Zistime, čo presne sú dátové centrá a aké spoločnosti môžu profitovať z trendu ich rozširovania. Prečítajte si článok a dozviete sa viac.
Dátové centrá sú akési sklady alebo štruktúry umelej inteligencie. Nachádzajú sa v nich všetky serverové racky a pokročilé grafické procesory (GPU). Dopyt v tomto sektore poháňa nielen umelá inteligencia, ale aj cloud computing. Zistime, čo presne sú dátové centrá a aké spoločnosti môžu profitovať z trendu ich rozširovania. Prečítajte si článok a dozviete sa viac.
Vzhľadom na neustály rozvoj digitálnej ekonomiky sa dátové centrá stali chrbticou modernej technologickej infraštruktúry. Tieto zariadenia obsahujú kľúčové výpočtové zdroje, ktoré umožňujú všetko od cloud computingu a umelej inteligencie (AI) až po každodenné používanie internetu. Pre investorov predstavujú dátové centrá lukratívnu príležitosť, ako využiť rastúci dopyt po ukladaní a spracovaní dát. Tento článok vás prevedie základmi investovania do dátových centier, spomenie akcie z tohto sektora a poukáže na vplyv umelej inteligencie, cloud computingu a polovodičového priemyslu na budúcnosť dátových centier.
Kľúčové body
- Dátové centrá sú zariadenia, v ktorých sa nachádzajú kľúčové výpočtové zdroje, ako sú servery, úložné systémy a sieťové zariadenia.
- Investovanie do dátových centier si vyžaduje pochopenie kľúčových komponentov potrebných na ich vybudovanie a prevádzku, vrátane serverových rackov, grafických procesorov (GPU) a ďalšieho hardvéru.
- Dopyt po dátových centrách je poháňaný trendmi v oblasti umelej inteligencie, cloud computingu a polovodičového priemyslu.
- Diverzifikácia investícií do dátových centier môže zahŕňať nehnuteľnosti, technologické akcie a špecializované ETF fondy.
Čo je dátové centrum?
Podľa analytikov BofA, ktorí citujú IEA, môžu dátové centrá do roku 2030 predstavovať až 8 % dopytu po elektrickej energii v Spojených štátoch (v extrémne pozitívnom scenári 11 % a v extrémne negatívnom scenári 5 %). Je to obrovské číslo. Čo teda vlastne dátové centrum je?
Dátové centrum je špecializované zariadenie slúžiace na umiestnenie počítačových systémov a súvisiacich komponentov, ako sú telekomunikačné a úložné systémy. Jeho primárnou funkciou je poskytovať nepretržitý prístup k dátam a aplikáciám, čím zabezpečuje vysokú dostupnosť, spoľahlivosť a bezpečnosť pre podniky a organizácie.
Dátové centrum je špecializované zariadenie, v ktorom sú umiestnené početné počítačové servery a súvisiace zariadenia na ukladanie, správu a spracovanie obrovských množstiev údajov. Je navrhnuté tak, aby zabezpečovalo spoľahlivú prevádzku, bezpečnosť a škálovateľnosť pri spracovaní kritických aplikácií a úloh náročných na údaje. Dátové centrá poskytujú infraštruktúru potrebnú na podporu rôznych technológií, vrátane umelej inteligencie, cloud computingu a analýzy veľkých dát.
Kľúčové komponenty potrebné na vybudovanie a spustenie dátového centra
Na zriadenie dátového centra je potrebných niekoľko kľúčových produktov a systémov:
- Serverové racky: Ide o rámy alebo skrine, v ktorých je umiestnených viacero serverov, sieťových zariadení a ďalšieho výpočtového hardvéru.
- Servery: Základné výpočtové jednotky, ktoré spracúvajú a ukladajú dáta.
- GPU (grafické procesory): Neodmysliteľné pre úlohy, ktoré vyžadujú vysoký výpočtový výkon, ako sú aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia.
- Úložné systémy: zariadenia ako SSD (pevné disky SSD) a HDD (pevné disky), ktoré ukladajú údaje.
- Sieťové zariadenia: smerovače, prepínače a firewally, ktoré riadia tok dát a zabezpečujú bezpečnosť.
- Napájacie systémy: Zariadenia na neprerušované napájanie (UPS) a záložné generátory na zabezpečenie nepretržitého napájania.
- Chladiace systémy: Klimatizačné a chladiace systémy na udržanie optimálnych prevádzkových teplôt zariadení.
- Bezpečnostné systémy: Fyzické a kyberbezpečnostné opatrenia na ochranu dátového centra a jeho obsahu.
Ako ukazuje populárny a často citovaný prípad zo zlatej horúčky, najviac zarobili výrobcovia lopát a krumpáčov. V skutočnosti to nevieme, ale dáva to zmysel. Podobne aj dnes investori vnímajú výrobcov kľúčových komponentov potrebných na výrobu a dodávky dátových centier ako víťazov v boome technológií umelej inteligencie. Hovoríme o spoločnostiach ako Nvidia (grafické procesory a služby), Arista Networks (sieťové prepínače, cloudový softvér), Supermicro Computers (serverové racky), Dell a IBM, medzi inými.
Kto z dopytu po dátových centrách ťaží?
Vzhľadom na rastúci dopyt po aplikáciách umelej inteligencie môžu byť výrobcovia hardvérovej infraštruktúry kľúčovými dlhodobými príjemcami výhod vyplývajúcich z trendu dátových centier. Ako však ukazuje príbeh spoločnosti Cisco z roku 2020, dopyt po hardvéri (routery, prepínače v časoch dot-comovej eufórie) môže byť cyklický. Nadmerná ponuka je jedným z hlavných dlhodobých rizík.
- Pozornosť investorov si môžu získať nielen výrobcovia hardvéru, ale aj spoločnosti s obchodnými modelmi zameranými na výrobu elektrickej energie. Je pravdepodobné, že ak bude umelá inteligencia v dlhodobom horizonte výkonnejšia, bude aj dopyt po elektrickej energii vyšší. Je ťažké predpovedať, ktoré spoločnosti z toho budú ťažiť.
- Medzi obľúbené „hardvérové akcie“ patria spoločnosti ako Nvidia, Arista Networks, Dell, Qualcomm, AMD alebo Super Micro Computer. Niektoré z týchto spoločností majú obchodné modely diverzifikované aj v oblasti softvéru, čím si vytvárajú „konkurenčné výhody“, ako je napríklad technológia CUDA od spoločnosti Nvidia alebo riešenia pre cloudové siete od spoločnosti Arista.
Rast akcií spoločnosti Nvidia od roku 2016 (jedného z najlepších rokov pre spoločnosť) do roku 2024 je pomerne podobný rastu akcií spoločnosti Cisco Systems od vstupu spoločnosti America Online na burzu v roku 1992 až po „vrchol“ v roku 2000. Graf zobrazuje vývoj spoločnosti Nvidia od 1. júna 2016 do 19. júna 2024 a spoločnosti Cisco od 19. marca 1992 do 19. júna 2024 (s „vrcholom“ v roku 2000 v „dobe dot-comov“). Ako vidíme vyššie, počas internetovej bubliny investori v eufórii nakupovali akcie spoločnosti Cisco, ktorá vyrábala smerovače a iné internetové zariadenia potrebné pre tisíce firiem a jednotlivcov. Nakoniec eufória viedla k nadhodnoteniu a akcie spoločnosti Cisco klesli počas recesie, napriek tomu, že jej podnikanie sa ďalej rozširovalo. Graf vyššie porovnáva výkonnosť spoločnosti Cisco od vstupu America Online na burzu a výnosy spoločnosti Nvidia od roku 2016, kedy akcie vzrástli o viac ako 250 % vďaka vysokému dopytu po grafických procesoroch (GPU). Nezabúdajte, že extrapolácia je riskantná a podobný vývoj spoločnosti Nvidia ako v prípade spoločnosti Cisco neznamená, že akcie spoločnosti Nvidia utrpia rovnaký osud. Budúcnosť ukáže, či investori v rokoch 2023–2024 zopakujú chyby z rokov 1998–2000. Minulosť nie je ukazovateľom budúcich výsledkov. Zdroj: XTB Research, Bloomberg Finance L.P.
AI a dátové centrá
Umelá inteligencia (AI) výrazne zvyšuje dopyt po dátových centrách. Aplikácie umelej inteligencie vyžadujú obrovské množstvo kapacity na spracovanie a ukladanie dát. Vysoko výkonné grafické procesory (GPU) a špecializovaný hardvér pre umelú inteligenciu sú nevyhnutné na trénovanie komplexných modelov strojového učenia a spúšťanie algoritmov umelej inteligencie. To vedie k zvýšeným investíciám do infraštruktúry dátových centier (CAPEX), rastu objednávok a príležitostiam na rast pre hardvérové spoločnosti. Investície do umelej inteligencie sa preto vo veľkej miere premietajú aj do investícií do dátových centier.
Cloud computing a dátové centrá
Cloud computing vo veľkej miere závisí od dátových centier, ktoré poskytujú škálovateľné a flexibilné IT zdroje cez internet. Hlavní poskytovatelia cloudových služieb, ako sú Amazon Web Services (AWS), Microsoft Azure a Google Cloud, investujú miliardy do dátových centier, aby uspokojili rastúci dopyt. Investovanie do spoločností ako Amazon, Microsoft či akcií Alphabet, ktoré poskytujú cloudové služby alebo budujú dátové centrá, môže byť lukratívnou príležitosťou.
Polovodiče a dátové centrá
Polovodiče sú chrbticou moderných dátových centier a poháňajú všetko od serverov až po sieťové zariadenia. Neustály pokrok v polovodičovej technológii zvyšuje výkon a efektívnosť dátových centier. Investovanie do spoločností vyrábajúcich polovodiče môže byť nepriamym spôsobom, ako profitovať z rastu dopytu po dátových centrách.
Viac sa dozviete v e-booku: Top 7 čipových firiem
Závery
Investovanie do dátových centier je strategickým krokom, ako zúročiť rastúci dopyt po digitálnej infraštruktúre poháňanej umelou inteligenciou, cloudovým výpočtovým výkonom a pokrokom v polovodičovej technológii. Pochopenie kľúčových zložiek a hnacích síl trhu môže investorom pomôcť prijímať informované rozhodnutia a profitovať z rastu tohto kľúčového sektora.
FAQ
Investovanie do dátových centier ponúka možnosť profitovať z rastúceho dopytu po digitálnej infraštruktúre, ktorý je poháňaný trendmi v oblasti umelej inteligencie, cloud computingu a rastu objemu dát. Vďaka dlhodobým zmluvám s nájomcami môže poskytovať stabilné výnosy.
Môžete investovať priamo prostredníctvom nákupu realitných investičných fondov (REIT) zameraných na dátové centrá, nákupom akcií spoločností, ktoré budujú a prevádzkujú dátové centrá, alebo investovaním do ETF, ktoré zahŕňajú spoločnosti z oblasti dátových centier a technológií.
Chladiace systémy sú kľúčové pre udržanie optimálnej prevádzkovej teploty zariadení dátových centier, prevenciu prehriatia a zabezpečenie spoľahlivého výkonu.
Grafické procesory (GPU) sú nevyhnutné na spracovanie zložitých výpočtových úloh, najmä v aplikáciách umelej inteligencie a strojového učenia, čo z nich robí kľúčovú súčasť moderných dátových centier.
Cloud computing vyžaduje rozsiahle kapacity na ukladanie a spracovanie dát, čo vedie k významným investíciám poskytovateľov cloudových služieb do dátových centier s cieľom uspokojiť rastúci dopyt.
NVIDIA: Inovácia v oblasti AI a digitálnej transformácie
Výhody a nevýhody dlhodobého investovania
Aké sú 4 rôzne typy akcií?
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.
