Čo sú centrálne banky?

Čo sú centrálne banky?

Centrálna banka je národná banka, ktorá poskytuje finančné a bankové služby vláde a komerčným bankovým systémom.  Centrálna banka taktiež kontroluje štátnu menu; podľa Európskej Centrálnej Banky: „ centrálna banka je verejná inštitúcia, ktorá spravuje menu krajiny alebo menu skupiny krajín a kontroluje peňažnú ponuku – doslovne, počet peňazí v obehu. Hlavným cieľom viacerých centrálnych bánk je cenová stabilita. V niektorých krajinách centrálne banky zo zákona povinné, aby svojimi činmi podporovali plnú zamestnanosť“.

Je dobre si zapamätať, že centrálna banka nie je komerčná banka. Človek si nemôže zriadiť bežný účet v centrálnej banke alebo si zobrať od nej pôžičku. Centrálna banka nie je motivovaná dosiahnutím zisku ako právnické osoby.

Prečo sú centrálne banky také dôležite?

Je potrebné si zapamätať jednu vec – centrálne banky sú nevyhnutné nie len pre účastníkov trhu, ale aj pre celú ekonomiku. Sú zodpovedné za cenovú stabilitu a môžu taktiež podporovať ekonomický rast alebo zamestnanosť.

Čo sa týka finančných trhov, pre obchodníka je najdôležitejšie si zapamätať, že centrálne banky kontrolujú ponuku peňazí. To znamená, že centrálne banky môžu mať svojou menovou politikou alebo implementáciou svojej fiškálnej politiky vplyv na smerovanie forexového trhu.

Jedným z nástrojov centrálnej banky je nastavenie výšky úrokových sadzieb  – známych tiež ako cena peňazí.  Ako centrálna banka mení úrokové sadzby, ovplyvní  to nielen trh s úrokovými sadzbami, ale aj forexový trh.

Ukážme si na príklade. Predstavte si, že Federal Reserve (FED) usúdi, že sa ekonomike darí.  Nezamestnanosť  je dostatočne nízko, ekonomický rast je solídny a inflácia rastie. V takomto scenári, by FED pravdepodobne zvýšil úrokové sadzby, aby zabránil až prílišnému rastu cien. Ako sa sadzby zvyšujú, úvery sa stávajú drahšími a menej ľudí a firiem si berie úvery. Tento jav spôsobí spomalenie rastu.

Ale ako to ovplyvní menu ? Kým vyššie sadzby majú za následok drahšie úvery, depozitá vygenerujú viac úroku,  takže obchodníci by sa mohli poobzerať po mene kvôli vyššiemu zhodnoteniu. Toto vedie k vyššiemu dopytu po dolári a tým pádom sa stáva mena drahšou. Ako vidno na grafe, EURUSD reagoval na rozhodnutie monetárnej politiky FEDu v decembri 2016.

Je dôležité si zapamätať, že úrokové sadzby nie sú jediným nástrojom centrálnej banky. Centrálne bankovníctvo sa vyvíja a veľa mimoriadnych opatrení bolo implementovaných po finančnej kríze v roku 2008/9. Centrálna banka môže odkúpiť vládne dlhopisy alebo požičať súkromnej inštitúcií peniaze, ktoré potrebuje na zvýšenie kreditu.  Taktiež môže kúpiť iné aktíva od bánk, aby predišla ich bankrotu. FED učinil tieto kroky po kríze a tým začal niekoľkoročný býčí trend na Wall Street.

Ako vidíte, centrálna banka je najdôležitejší účastník trhu, ktorý vie udať smer trhu. Nie všetky centrálne banky sú si rovné a niektoré majú väčší vplyv na trh ako iné. Poďme sa spolu pozrieť, ktoré centrálne banky je dôležité sledovať.

Najdôležitejšie centrálne banky:

Existujú 4 centrálne banky, ktorých rozhodnutia majú obrovský dopad na finančné trhy.

1. Federal Reserve (FED)– Federal Reserve je centrálna banka Spojených  štátov amerických. Federálny výbor pre voľný trh (FOMC) je zodpovedný za transakcie na voľnom trhu, ktoré sú nevyhnutné pre finančné trhy. FOMC má v priebehu roka pravidelne naplánovaných osem zasadnutí.  Na týchto zasadnutiach výbor zhodnocuje ekonomickú a finančnú situáciu, určí vhodný postoj k monetárnej politike a vyhodnotí riziká pre ich dlhodobý cieľ  - cenovú stabilitu a udržateľný ekonomický rastu. FOMC sa stretáva dvakrát za štvrťrok a každé posledné zasadnutie za daný štvrťrok je sprevádzané tlačovou konferenciou a projekciami budúceho ekonomického vývoja.  FED je momentálne vedený Jerome Powellom. Príhovory môžu mať rovnaký dopad na trh ako zvýšenie alebo zníženie úrokových sadzieb. Avšak je vhodné vypočuť s aj iných členov FOMC výboru, nakoľko rozhodnutia FOMC sú na základe konsenzu medzi členmi.
2. Európska Centrálna Banka (ECB) – Európska Centrálna Banka je centrálna banka Európskej menovej únie. Je to centrálna banka 19 krajín, ktoré sú v Európskej Únií  a prijali euro. Hlavnou úlohou ECB je udržať cenovú stabilitu v eurozóne a tým uchovať kúpyschopnosť jednotnej meny. Výkonná rada  je hlavným rozhodujúcim orgánom ECB.  Je zložená zo šiestich členov a guvernérov národných centrálnych bánk z 19 euro krajín. Výkonná rada sa stretáva každých šesť týždňov, aby prediskutovala menovú politiku. Po každom stretnutí nasleduje tlačová konferencia  predsedu. ECB je momentálne vedená Mariom Draghim, ktorý je známy ukončením eurokrízy jeho slávnym výrokom „ECB spraví všetko preto, aby ochránila euro“.
3. Bank of Japan (BOJ) - Ako meno napovedá, ide o centrálnu banku Japonska. Hlavnou úlohou BOJ je udržať cenovú stabilitu, avšak je dôležité spomenúť, že od 90. rokov má japonská ekonomika problémy. Inflácia je udržiavaná a miestami sa ocitnú v deflácií, avšak ich rast je blízky nule. Preto BOJ zaviedla najnezvyčajnešie opatrenia tohto problému spomedzi centrálnych bánk vrátane záporných úrokových sadzieb. Členovia BOJ zasadajú osemkrát do roka, aby rozhodli o smerovaní menovej politiky. Guvernér BOJ je Haruhiko Kuroda, ktorý po každom rozhodnutí o menovej politike BOJ  vystupuje na tlačovej konferencii.  
4. Bank of England (BOE) – napriek tomu, čo naznačuje názov, Bank of England nie je centrálnou bankou len Anglicka, ale celého Spojeného kráľovstva. Hlavnou úlohou BOE je udržať cenovú stabilitu a po rozhodnutí o BrExite aj podporiť ekonomický rast.  Nakoľko to nie je oficiálne pravidlo, BOE podčiarkla, že bude podporovať ekonomiku počas BrExitu. Rozhodnutia o menovej politike má na starosti Výbor pre menovú politiku, ktorý sa stretáva osemkrát ročne. Technické aspekty rozhodnutí  BOE sú podobné ako FEDu – guvernér sa zúčastňuje tlačovej konferencie iba po štyroch rozhodnutiach. Jedna rozdielnosť by však mala byť spomenutá. BOE publikuje zápisnicu z posledného zasadnutia (dokument, ktorý zaznamenáva diskusiu počas zasadnutia- ponúka to ďalší pohľad na rozhodovanie o smerovaní menovej politiky) spolu s rozhodnutím. FED publikuje zápisnicu až tri týždne po zasadnutí. Guvernérom BOE je momentálne Mark Carney, ktorý odstúpi zo svojej pozície, keď proces BrExitu bude dokončený.

Jastrab vs. Holubice

Rôzni ľudia majú rôzne názory, preto nie je veľkým prekvapením, že aj členovia rozhodovacích výborov majú rôzne názory na ekonomiku a menovú politiku. Centrálnych bankárov by sme mohli rozdeliť na dve skupiny – jastraby a holubice.

• Jastraby – Jastraby sú bankári, ktorí majú nastavenú ako prioritu udržať nízku infláciu. Takíto bankári preferujú vyššie úrokové sadzby a opatrnejší prístup k menovej politike, aby udržali infláciu pod kontrolou. Taktiež sa menej obávajú o celkový stav ekonomiky.
• Holubice – Holubice sú bankári, ktorí tolerujú vyššiu infláciu za účelom ekonomického rastu a podpory zamestnanosti. Takíto bankári väčšinou preferujú nízke úrokové sadzby.

Ako vidíte, sú dva názory, ako sa dá popísať postoj centrálnej banky k menovej politike. Keď počujete, že centrálna banka je jastrabia, znamená to, že chce zvýšiť úrokové sadzby, alebo že má býčie vnímanie ekonomiky. Napríklad, jastrabí FED by signalizoval zvýšenie úrokovej sadzby a tým pádom to vedie k posilneniu dolára. Na druhej strane, holubičia centrálna banka by mala negatívny dopad na svoju menu, nakoľko by sa nehrnula do uťahovania svojej politiky.

Najsilnejší účastníci na trhu

Ako si môžete všimnúť, centrálne banky sa dajú opísať aj ako najsilnejšími a najvplyvnejšími účastníkmi trhu. Ich rozhodnutia alebo aj jediný výrok od člena výboru môžu mať výrazný dopad nielen na menu, ale aj na akciový a dlhopisový trh. Preto by mal dôsledný obchodník pozorne sledovať všetko, čo je spojené s menovou politikou a rozhodnutiami centrálnych bánk.