Čína reaguje na Trumpove clá cielenými opatreniami

Čína reagovala na najnovšie clá zavedené bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom tým, že sa zamerala na vybrané americké spoločnosti a zaviedla nové odvody na konkrétny americký tovar. Zdá sa, že cieľom tohto kroku je čeliť obchodným opatreniam Washingtonu a zároveň zabrániť výraznej eskalácii medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami.

V utorok Peking zaviedol 15 % clo na dovoz energií z USA v hodnote menej ako 5 miliárd USD a 10 % odvod na americkú ropu a poľnohospodárske zariadenia. Tieto opatrenia nasledovali bezprostredne po nadobudnutí účinnosti nových amerických ciel. Okrem toho Čína oznámila protimonopolné vyšetrovanie spoločnosti Google, a to napriek tomu, že vyhľadávacie služby spoločnosti Alphabet Inc. sú v krajine nedostupné od roku 2010.

Ďalšie opatrenia zahŕňali zaradenie PVH Corp., materskej spoločnosti Calvina Kleina, a Illumina, americkej spoločnosti zaoberajúcej sa sekvenovaním génov, na zoznam sledovaných regulačnými orgánmi. Tieto spoločnosti čelia v Číne možným narušeniam prevádzky. Okrem toho Čína zaviedla nové obmedzenia vývozu volfrámu a ďalších dôležitých nerastov, ktoré sú nevyhnutné pre elektroniku, letectvo a obranný priemysel.

Cieľom vypočítavej reakcie prezidenta Si Ťin-pchinga je ukázať schopnosť Číny spôsobiť hospodárske dôsledky na viacerých frontoch, najmä narušením dodávateľských reťazcov kľúčových surovín, pričom minimalizuje negatívne účinky na vlastné hospodárstvo.

Reakcia trhov na odvetné opatrenia Číny

Relatívne zdržanlivé opatrenia Číny spolu so špekuláciami, že Peking by mohol zaviesť politiky na podporu svojho hospodárstva, viedli k tlmenej reakcii na finančných trhoch. Trump už skôr vyjadril záujem rokovať so Siom pred zavedením ciel, čo ponecháva priestor na prípadné rozhovory pred tým, ako odvetné opatrenia Číny nadobudnú účinnosť 10. februára.

„Na prvý pohľad sa zdá, že ide o relatívne rozvážnu reakciu,“ uviedol Lynn Song, hlavný ekonóm pre veľkú Čínu v ING Bank v Hongkongu. Songová poznamenala, že dovoz energií tvorí len malú časť celkového dovozu Číny z USA. Obmedzenia pre americké podniky sú však jasným varovaním pre spoločnosti závislé od čínskeho trhu.

Index Hang Seng China Enterprises Index po správe o amerických clách spočiatku klesol, neskôr sa však zotavil a získal 3 %, keďže investori posúdili odmeranú povahu čínskych protiopatrení.

Strategické zameranie Číny na americký tovar

Novo zavedené clá Pekingu sa týkajú amerického tovaru v hodnote približne 13,9 miliardy USD na základe údajov o obchode v roku 2024. Na položky v hodnote 9,5 miliardy USD vrátane ropy, traktorov a úžitkových vozidiel sa bude vzťahovať 10 % clo, zatiaľ čo na uhlie a skvapalnený zemný plyn v hodnote 4,4 miliardy USD sa bude vzťahovať 15 % clo.

Cieľom čínskych obmedzení je vyvinúť hospodársky tlak na Washington bez toho, aby ohrozila svoj vlastný prístup ku kritickým komoditám. Vplyv nových obmedzení vývozu Číny na kľúčové nerastné suroviny, ako je volfrám, však môže byť významnejší. Čína sa podieľa približne 80 % na celosvetovej produkcii volfrámu, materiálu, ktorý je nevyhnutný pre vysoko výkonné aplikácie, ako sú napríklad vojenské technológie na výrobu pancierov.

Spoločnosť PVH Corp., ktorá vlastní aj spoločnosť Tommy Hilfiger, je od septembra pod drobnohľadom čínskych regulačných orgánov kvôli jej údajnému rozhodnutiu prestať odoberať bavlnu zo Sin-ťiangu. Medzitým spoločnosť Illumina, líder v oblasti genetického sekvenovania, priamo konkuruje čínskej spoločnosti BGI Genomics Co, čo ešte viac zvyšuje napätie v obchodnom spore.

Trumpova širšia colná stratégia a vzťahy medzi USA a Čínou

Cez víkend Trump nariadil rozsiahle clá na čínsky vývoz, pričom sa odvolával na údajné zlyhanie Pekingu pri zamedzení nelegálnych tokov drog do USA. Jeho príkaz obsahoval eskalačné doložky, ktoré by automaticky zvýšili clá, ak by Čína podnikla odvetné kroky.

Kanadský premiér Justin Trudeau medzitým po diskusii s Trumpom oznámil dočasné 30-dňové pozastavenie recipročných ciel s USA, čo signalizuje odlišný prístup v porovnaní s cielenejšou reakciou Číny.

Vypočítavá odveta Pekingu odráža širšiu snahu o zvládnutie napätia s Washingtonom pri zachovaní otvorených kanálov na rokovania. Od stretnutia Si Ťin-pchinga s vtedajším prezidentom USA Joeom Bidenom v San Franciscu v novembri 2023 sa obe krajiny zapojili do výmen na vysokej úrovni napriek pretrvávajúcim treniam v oblasti prístupu k technológiám a územným sporom. Si a Trump nedávno v telefonickom rozhovore diskutovali o obchode, TikToku a fentanyle, pričom Trump naznačil, že čoskoro plánuje ďalšiu diskusiu.

„Skutočnosť, že Trump udržiava priamu komunikáciu s prezidentom Si, naznačuje, že clá sa používajú skôr ako nástroj na vyjednávanie než ako zásadná zmena v americko-čínskej obchodnej politike,“ uviedol Wen-Ti Sung, nerezidentný pracovník Globálneho čínskeho centra Atlantickej rady. „Zdá sa, že Čína to chápe, a preto jej najnovšia reakcia zostáva selektívna a strategická.“