Európska únia sa pripravuje na obchodnú vojnu s Čínou ⚔️

Európska únia sa pripravuje na možné zostrenie obchodných vzťahov s Čínou. Európska komisia začína zvažovať nové reštriktívne opatrenia, ktorých cieľom má byť narovnanie dlhodobo nevyváženého ekonomického vzťahu. Brusel zároveň počíta s tým, že prípadné tvrdšie kroky nezostanú bez odozvy a Čína môže pristúpiť k odvetným opatreniam.

Podľa Európskej komisie už súčasný stav obchodného a investičného vzťahu s Čínou nie je udržateľný. EU preto hovorí o potrebe robustnejšej a koordinovanejšej reakcie. V hre sú okrem iného clá, dovozné kvóty, obmedzenie investícií alebo využitie silnejších obchodných nástrojov proti nespravodlivej štátnej podpore a nadmernej výrobnej kapacite čínskeho priemyslu.

Napätie rastie najmä preto, že európske firmy čelia lacnej konkurencii z Číny, ktorá podľa európskych predstaviteľov často ťaží z rozsiahlych štátnych subvencií. Práve tie mali výrazne pomôcť čínskym spoločnostiam získať podiel v kľúčových odvetviach, ako sú solárne panely, oceľ, hliník, telekomunikačné technológie, veterné turbíny, automobily alebo chemický priemysel.

Globálny trhový podiel Číny v kľúčových odvetviach

Zdroj: Bloomberg 

Čína medzi rokmi 2005 a 2024 výrazne posilnila svoj podiel na globálnych tržbách v kľúčových priemyselných odvetviach. Najvýraznejší posun je vidieť pri solárnej energetike, kde čínsky podiel vzrástol zo 14 % v roku 2005 na 87 % v roku 2024. Silný nárast je viditeľný aj v lodnom priemysle, kde sa podiel zvýšil z 34 % na 50 %, pri oceli z 22 % na 49 % a pri hliníku z 8 % na 40 %. Úplne novú silnú pozíciu si Čína vybudovala aj pri veterných turbínach, kde sa dostala z 0 % na 26 %. Tieto údaje ukazujú, že nejde iba o bežnú obchodnú konkurenciu, ale o štrukturálnu zmenu globálnej priemyselnej sily.

Prehlbujúca sa obchodná nerovnováha Európy s Čínou

Zdroj: Bloomberg 

Z pohľadu EU je problémom aj rastúci obchodný deficit. Dovoz z Číny do EU sa počas poslednej dekády výrazne zvýšil, zatiaľ čo európsky export do Číny rástol oveľa pomalšie. Obchodná medzera sa tak postupne rozširovala a vlani dosiahla približne 361 miliárd EUR. Najväčšia nerovnováha bola viditeľná po roku 2020, keď čínsky export do Európy prudko rástol a v roku 2022 sa dostal blízko hranice 600 miliárd EUR. Aj keď následne mierne oslabil, rozdiel medzi dovozom a vývozom zostáva veľmi vysoký.

Táto nerovnováha je pre európskych politikov čoraz citlivejšia. EU sa nechce dostať do situácie, keď bude závislá od Číny pri strategických produktoch, ale zároveň nechce poškodiť vlastných exportérov. Viditeľné je to najmä pri Nemecku, ktoré má silne exportne orientovanú ekonomiku a nechce zbytočne vyostriť vzťahy s Pekingom. Francúzsko naopak patrí medzi krajiny, ktoré dlhodobo tlačia na tvrdšiu ochranu európskeho priemyslu.

Významnou témou zostáva aj závislosť Európy od čínskych dodávok strategických materiálov. Ak by došlo k prerušeniu prístupu k vzácnym zeminám a permanentným magnetom, dopad by mohol byť veľmi bolestivý. Podľa odhadov by ročný výpadok mohol ohroziť globálne HDP v hodnote až 4,4 bilióna USD. V Európe by medzi najzraniteľnejšie krajiny patrilo Nemecko, kde by sa problémy rýchlo preniesli do automobilového, priemyselného aj technologického sektora.

Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi už skôr varoval, že ak Európa nedokáže konkurovať USA a Číne, môže ju čakať dlhodobý úpadok. Podľa jeho návrhov by EU potrebovala dodatočné investície v objeme 700 až 800 miliárd EUR, teda približne 4,7 % HDP, aby zacelila inovačnú medzeru, znížila energetické náklady a posilnila vlastnú obrannú aj priemyselnú základňu.

Čína obvinenia zo štátnych subvencií odmieta a tvrdí, že podpora domácich podnikov je bežnou praxou aj v iných častiach sveta. Peking zároveň označuje európske debaty o znižovaní rizík, obmedzení závislosti alebo náprave obchodnej nerovnováhy za inú formu protekcionizmu. Čínske ministerstvo obchodu už naznačilo, že ak EU zavedie nové jednostranné obmedzenia, Čína prijme protiopatrenia na ochranu svojich záujmov.

Pre investorov je súčasná situácia dôležitá hneď z viacerých dôvodov. Tvrdšia obchodná politika môže ovplyvniť európske priemyselné firmy, automobilky, technologické spoločnosti aj výrobcov obnoviteľných zdrojov. Zároveň však môže podporiť domácich európskych producentov, ak Brusel skutočne pristúpi k ochrane trhu pred lacnými čínskymi dovozmi. Kľúčové bude, či sa členské štáty dokážu dohodnúť na spoločnom postupe.

Európa tak stojí pred nepríjemnou voľbou. Buď bude pokračovať v opatrnom prístupe a riskovať ďalšiu stratu priemyselnej konkurencieschopnosti, alebo zvolí tvrdší kurz voči Číne, ktorý však môže vyvolať obchodnú odvetu. V oboch prípadoch sa ukazuje, že vzťah medzi EU a Čínou vstupuje do novej fázy, v ktorej už samotný dialóg nemusí stačiť.