Smeruje Turecko k hyperinflácii?

O Hyperinflácii zatiaľ hovoriť našťastie nemôžeme. Akademické definície sa rôznia, často sa krát sa ako hranica spomína 50 % mesačný rast cien (ročne teda ide o tisícky až desiatky tisícok %), od čoho je Turecko ešte ďaleko. Súčasná ročná miera inflácie sa v Turecku pohybuje „len“ okolo 20 % (aj keď niektoré nezávislé čísla hovoria o dvojnásobku, teda o približne 40 % a oficiálne čísla teda nemusia byť úplne dôveryhodné a nemusia zodpovedať reálnemu nárastu výdajov ľudí). V rámci západného sveta, v ktorom žijeme, ide však aj tak o veľmi vysokú hodnotu, ktorá bežným Turkom výrazne znepríjemňuje život. Na pomery Turecka však táto hodnota nie je nijakým extrémom, práve naopak, historicky, aj napriek vysokému rastu inflácie posledné mesiace, ide o podpriemernú hodnotu. Na obrázku dole môžete vidieť, ako sa vyvíjala inflácia v Turecku posledných približne 50 rokov. Z obrázku je zrejmé, že za posledných 20 rokov bola vyššia inflácia v krajine iba raz, okolo roku 2018, avšak počas minulého tisícročia sa jej hodnota dostala viackrát až k úrovni 140 % ročne. Z tohto pohľadu teda nejde v kontexte Turecka o nejakú extrémnu hodnotu. K hyperinflácii má krajina teda zatiaľ ďaleko.

Ako zvýšenie úrokových sadzieb obmedzuje rast inflácie?

Centrálne banky reagujú zvyčajne na rastúce ceny zvyšovaním úrokových sadzieb (krásny príklad je momentálne USA, kde sa so skorým rastom sadzieb počíta, prípadne aj Česká republika, kde z výšeniu už došlo). K rastu cien dochádza vtedy, keď sa ekonomika začína prehrievať, čo často súvisí s dostupným a lacným financovaním – jednoducho keď sú úrokové sadzby nízke. Zvýšenie úrokových sadzieb urobí peniaze nedostupenejšími a tým utlmuje ekonomickú aktivitu a aj rast cien. Problémom je v súčasnosti ale turecký prezident Erdogan, ktorý razí presne opačnú teóriou – že zvyšovanie sadzieb infláciu naopak podporuje a robí všetko pre to, aby presadil ďalšie zníženie úrokových sadzieb. Ohrozená je tým pádom aj nezávislosť tureckej centrálnej banky, kde sa za posledné 2 roky vystriedali už traja šéfovia, lebo sa Erdoganovi jednoducho nepáčilo, že s ním nesúhlasia. História, aj tá turecká, ale ukazuje, že rast inflácie ide ruka v ruke s výškou úrokových sadzieb. To môžeme vidieť aj na obrázku dole (posledných 10 rokov), kde biela čiara predstavuje úroveň ročnej inflácie v Turecku a oranžová čiara predstavuje úrokové sadzby stanovené tureckou centrálnou bankou. Na úplne pravej strane obrázku však môžeme vidieť, že sa čiary rozchádzajú – sadzby na základe Erdoganovho tlaku klesajú a inflácia rastie – a to je práve to nebezpečné, čo infláciu môže ešte viac zvýšiť.

Aký scenár hrozí Turecku, ak budú cenu rásť naďalej?

Ak by ceny pokračovali v takomto strmom raste a centrálna banka by tieto udalosti neriadila (súčasný guvernér je zástancom nízkych sadzieb a teda spolupracuje s prezidentom), prípadne by reagovala opačne, tak by to pre každého znamenalo niečo iné. Vysoká inflácia pomáha dlžníkom (keďže znehodnocuje peniaze) a v reálnom vyjadrení dlžníci potom vracajú menej a znevýhodňuje sporiteľov, keďže ich peniaze strácajú hodnotu. Tak či tak, ani jedna vec nie je dobrá pre finančnú stabilitu krajiny, prilákanie investorov a podobne. Na základe tohto všetkého výrazne oslabuje hodnota líry, zahraničný tovar sa pre Turkov stáva drahším a veľa z nich už teraz hľadá aktíva – zlato, alebo kryptomeny, aby svoje peniaze ochránili. Ak by centrálna banka aj naďalej sadzby znižovala, inflácia môže ďalej strmo rásť a tieto problémy sa budú ešte viac prehlbovať.