Švédska centrálna banka nečakane zvýšila úrokové sadzby

FED nie je jediná centrálna banka, ktorá v posledných hodinách zvýšila úrokové sadzby. Pripojila sa k nej švédska Riksbank. A to pomerne nečakane, zvýšenie sadzieb očakávalo 10 z 24 oslovených analytikov Bloombergu. Pomerne prekvapivé je to aj z toho dôvodu, že Riksbank je považovaná za centrálnu s jednou z najvyšších obsesií nízkou infláciou a odmietala zvyšovať sadzby aj keď sa ekonomike mimoriadne darilo s odôvodnením, že existujú riziká, že inflačné tlaky nie sú dostatočné.

Z nášho pohľadu aktuálne túto definíciu aktuálny vývoj nespĺňa. Inflácia je síce aktuálne na úrovni 2,1%, je to však vo veľkej miere vďaka cenám palív, ktoré by už v decembri mali poslať rast cien podstatne nižšie (kvôli prepadu ropy). Jadrová inflácia očistená aj o zmenu hypotekárnych sadzieb (to je taký švédsky špecifický index CPIF) je aktuálne na úrovni 1,4%, čo je pomerne vzdialené od inflačného cieľa. Aj napriek tomu Riksbank vo svojom rozhodnutí tvrdí, že podmienky sú dobré na to, aby ostala okolo dvoch percent.

Vývoj celkovej a jadrovej inflácie vo Švédsku

Stav ekonomiky tiež nie je práve najpriaznivejší pre inflačné tlaky. Rast ekonomiky je jeden z najnižších od dlhovej krízy, index výrobnej dôvery ukazuje podstatne pomalší rast ako v roku 2017, ceny nehnuteľností po šiestich rokoch klesajú a aktuálne prepady akcií nenaznačujú, že by to malo byť v dohľadnej dobe lepšie. Čiže inflačné tlaky by nemali byť ktovieako silné.

Existujú však aj dôvody pre toto zvýšenie sadzieb:

• Miera nezamestnanosti je už len tesne nad predkrízovými minimami, čiže tlak na prehrievanie sa trhu práce je relatívne silný. To však platí už niekoľko kvartálov.
•  V porovnaní so svetom je monetárna politika mimoriadne uvoľnená (Riskbank zvýšila sadzby z -0,5% na -0,25%)
• Riskbank sa v minulosti obávala posilnenia SEK, ktoré by pre otvorenú ekonomiku typu Švédska mohlo zvýšiť disinflačné tlaky. Svojim spôsobom od januára uťahuje aj ECB – ukončuje QE, čiže aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo sa Riksbank odhodlala zvýšiť sadzby. A na rozdiel od predošlých dvoch dôvodov je tam aj časová zhoda.

EURSEK dnes zažíva najhorší deň od septembra, klesol takmer o percento. Čo bude ďalej? Pozitívny impulz ešte môže určitú dobu pokračovať, avšak aktuálna situácia nevytvára veľa priestoru pre ďalšie uťahovanie politiky.

Vývoj EURSEK

Aj samotná Riksbank je opatrnejšia, ďalšie zvýšenie sadzieb očakáva až v druhej polovici budúceho roka, pričom v porovnaní s októbrovým zasadnutím znížila vyhliadky pre budúci vývoj úrokových sadzieb. Navyše, jeden zo šiestich hlasujúcich členov komisie bol proti zvýšeniu sadzieb. Kým sa teda nezlepšia aj ďalšie čísla zo švédskej ekonomiky, tak výraznejšie uťahovanie čakať nemožno, čo obmedzuje pre SEK priestor pre rast. Fundament je však o niečo lepší ako bol včera.

Očakávaný vývoj úrokových sadzieb podľa Riksbank (v zátvorke októbrová hodnota)