Po prijatí 30 miliárd USD od MMF a Svetovej banky je Argentína opäť na pokraji bankrotu. Išlo by o štvrtý default alebo reštrukturalizáciu za posledných 25 rokov. Ako sme sa do tejto situácie dostali?
Ako sa argentínska ekonomika vyvíjala od príchodu Mileiho?
Zdalo sa, že po víťazstve Javiera Mileiho vo všeobecných voľbách v decembri 2023 sa ekonomika krajiny výrazne zlepšila. Zmeny privítali aj zahraniční investori. Ako sa hospodárska situácia zlepšovala, Milei umožnil voľný pohyb kapitálu do a z Argentíny, čím posilnil dôveru investorov v ekonomiku.
Začnite investovať ešte dnes alebo vyskúšajte demo zdarma
Otvoriť účet Stiahnuť mobilnú aplikáciu Stiahnuť mobilnú aplikáciuAkciový index Merval bol v roku 2024 najvýkonnejším na svete, keď v dolárovom vyjadrení vzrastol o 130 %, a investičné fondy zvažovali zaradenie argentínskych dlhopisov medzi svoje produkty. No v posledných týždňoch sa situácia dramaticky zhoršila. Aké boli najdôležitejšie míľniky počas dvoch rokov vlády Javiera Mileiho?
Zníženie inflácie
Rast cien sa v predchádzajúcich rokoch držal okolo 100 %. V čase jeho volebného víťazstva dosiahla inflácia 211 % a v apríli vyvrcholila na 294 %. Odvtedy sa však podarilo stabilizovať ju na úrovni 30 % a očakáva sa, že v októbri sa potvrdí klesajúci trend, s rastom „len“ 25 %.
Hospodársky rast
Argentínska ekonomika v druhom štvrťroku tohto roka vzrástla o 6,3 % v porovnaní s rovnakým obdobím vlani, čím prekonala aj výsledok prvého štvrťroka. Ide o najrýchlejšie tempo expanzie od 2. štvrťroka 2022, ťahané silným oživením poľnohospodárskeho sektora, keďže začali odznievať dôsledky historického sucha, ktoré výrazne postihlo produkciu obilia.
Miera chudoby
Miera chudoby v Argentíne výrazne klesla v druhej polovici roku 2024, hoci úsporné opatrenia a škrty vo verejných výdavkoch najprv uvrhli milióny ľudí do núdze. Ukazovateľ klesol z 52,9 % v prvej polovici minulého roka na 38,1 %.
Obchodná bilancia
Obchodná bilancia je jednou z hlavných priorít Mileiho. Výsledky sú pozitívne, pričom v roku 2025 sa ukazujú známky zlepšenia oproti predchádzajúcim rokom. Argentína nahromadila obchodný prebytok vo výške 5,071 miliardy USD, čo je síce menej ako rekordných 18,928 miliardy USD v roku 2024, no stále ide o pozitívnu dynamiku.
Zahraničný obchod si udržiava prebytok, najmä vďaka exportu poľnohospodárskych a energetických produktov, a to aj napriek relatívne stabilným medzinárodným cenám. Zároveň rastúci dovoz odráža dynamickejšiu domácu ekonomiku.
Obraz však nie je dokonalý: vo vzťahu k Číne má Argentína štrukturálny deficit, ktorý za posledných päť vlád dosiahol takmer 100 miliárd USD.
Fiškálny deficit
Mileiho kľúčovou politikou je fiškálny prebytok. Na jeho dosiahnutie použil tzv. „motorovú pílu“: škrty vo vzdelávaní, verejných investíciách a dotáciách, prepúšťanie v štátnej správe a zlúčenie ministerstiev. Zároveň predstavil daňovú reformu, v rámci ktorej zrušil 19 daní, znižil clá na kapitálové tovary a zaviedol Režim podpory veľkých investícií (RIGI) so zvýhodneniami a zrýchlenými odpismi. Zablokoval tiež zákony o rozšírení dôchodkov a sociálnych dávok, pričom nulový deficit obhajoval ako prioritu.
Výsledok: v auguste 2025 predstavoval kumulovaný primárny prebytok 1,3 % HDP. Ide o bezprecedentný obrat v krajine, ktorá bola zvyknutá míňať viac, než vyberie.
Prečo je teda Argentína v kríze?
Milei dosiahol výrazný fiškálny a regulačný pokrok od decembra 2023, keď prevzal ekonomický chaos po peronizme. Vyrovnal rozpočet a oslobodil tisíce podnikateľov od byrokratickej záťaže.
Očakávané investície však neprišli a hospodársky rast sa spomalil. Na vine je, ako vždy, nedôvera voči centrálnej banke a nestabilita pesa.
Viac než rok si Argentína udržala kapitálové kontroly z predchádzajúcej vlády a centrálna banka používala fixný výmenný kurz voči doláru, ktorý bol nižší ako miera inflácie, aby podporila peso. Príliš veľa pesos a málo tovaru pri nadhodnotenom kurze vytváralo dojem vyššieho bohatstva, čo podporovalo dovoz za cudzie meny.
Argentínčania tak nakupovali v zahraničí značkové chladničky alebo hovädzie mäso—hlavný vývozný produkt Argentíny—pretože vďaka kurzovým skresleniam bolo lacnejšie ako domáca verzia. Pre exportérov bol vývoz menej výnosný, keďže dostávali doláre za zastaralý kurz, čo viedlo k externému deficitu—opaku toho, čo si Milei želal.
Vláda vedela, že trh musí nájsť skutočnú hodnotu pesa. V apríli centrálna banka oznámila, že ponechá menu v kolísavom pásme, čo chvíľu fungovalo. Ale keď ministerstvo financií prestalo vydávať krátkodobé dlhopisy s vysokými výnosmi, klienti začali meniť pesos za doláre.
Najskôr to bol len mierny odliv. Ale keď Milei zle dopadol v provinčných voľbách v Buenos Aires—domove takmer 40 % populácie—vystrašila sa verejnosť z návratu peronizmu. Argentínčania začali opäť predávať pesos. Peso sa za 15 dní prepadlo o takmer 10 % a dostalo sa na dolnú hranicu kolísavého pásma, ktoré Milei zaviedol v apríli po uvoľnení prísnych kapitálových kontrol a po získaní 20 miliardového úveru od MMF.
Za bežných okolností by centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, aby obmedzila úvery, posilnila menu a odradila od dolarizácie. No príliš vysoké sadzby by ešte viac dusili domácnosti a firmy, ktoré už teraz čelia vysokým nákladom.
Argentínčania však majú s krízami skúsenosť a vedia, že peso sa nakoniec vždy devalvuje. Ak nevidia atraktívne úrokové sadzby ani dôveru vo fiškálnu politiku, utečú od pesa.
A presne to sa stalo. Domáci investori sa začali obávať, že vláda bude nútená opustiť kolísavé pásmo a devalvovať peso, čo ešte viac zvýšilo dopyt po dolároch. Centrálna banka predala doláre v hodnote 1,1 miliardy USD za tri dni, a tieto predaje znepokojili držiteľov dlhopisov, ktorí sa báli, že vláda rýchlo míňa svoje už aj tak obmedzené devízové rezervy—odhadované na menej než 5 miliárd USD—čo viedlo k prudkému poklesu cien dlhopisov.
Zachráni USA Javiera Mileiho?
Masívny výpredaj sa zastavil až po tom, čo americké ministerstvo financií v pondelok zverejnilo tweet o predĺžení finančnej pomoci a vláda Javiera Mileiho oznámila dočasné pozastavenie vývozných daní.
Bessent uviedol, že Washington zvažuje nákupy argentínskej meny alebo štátneho dlhu prostredníctvom fondu kontrolovaného americkým ministerstvom financií, a dodal, že sú na stole „všetky možnosti“.
Pripomenul slová Maria Draghia, bývalého prezidenta ECB počas krízy eurozóny, a vyhlásil, že USA urobia „všetko, čo bude potrebné“, aby udržali argentínske finančné trhy.
Peso následne posilnilo po Bessentovom prísľube podpory o 6 %. Index Merval prudko rástol a výnosy argentínskych dlhopisov v dolároch klesli na približne 15 %. Napriek tomu sú stále ďaleko od úrovne, ktorá by investorom poskytla bezpečie. Ďalšie rizikové dlhopisy rozvíjajúcich sa trhov, ako napríklad z Ekvádoru či Angoly, sa obchodujú pri výnosoch „len“ okolo 11 %.
Pred fiaskom v Buenos Aires plánoval Milei dosiahnuť jednociferné výnosy už budúci rok, čo by mu umožnilo vydávať nové dlhopisy. To však bude závisieť od toho, či sa dokáže zotaviť vo voľbách v polovici funkčného obdobia, pričom kľúčovým dátumom je 26. október.
Bolo by riešením zavedenie dolára?
Na jednej strane by to eliminovalo riziko devalvácie pesa a politické pokušenie tlačiť peniaze na krytie deficitu, pričom by sa inflácia mohla rýchlo stabilizovať.
Na druhej strane by Argentína stratila menovú suverenitu a stala by sa závislou od politiky americkej centrálnej banky (Fed). Ak by dolár posilnil, domáce ceny by globálne zdraželi, vývoz by klesol, obchodná bilancia by sa zhoršila a Argentína by prišla o konkurencieschopnosť—čo je presný opak toho, čo potrebuje.
Navyše, na to, aby krajina mohla dolarizovať, potrebuje reálne čisté dolárové rezervy, ktoré by vymenila za peniaze v obehu—a tie v súčasnosti nemá (jej čisté rezervy sú extrémne nízke). Hoci sa hovorí o 20 miliardách dolárov, v skutočnosti ide o úverové linky a iné záväzky, ktoré nie je možné ľahko zlikvidovať. Aktuálne výpočty hovoria o približne 5 miliardách USD, zatiaľ čo celková peňažná zásoba predstavuje okolo 40 miliárd USD—čo je nedostatočné na dolarizáciu ekonomiky.
Preto sa v tejto chvíli ako jediná reálna možnosť javí stabilizácia pesa a opätovné získanie dôvery investorov—domácich aj zahraničných. To by sa dalo dosiahnuť trvalým fiškálnym prebytkom. Otázkou zostáva, či to Milei dokáže – a či na to bude mať čas.
Ako investovať v Argentíne s XTB?
V rámci ponuky dostupnej cez XTB majú naši klienti viacero možností, ako obchodovať na argentínskom trhu.
Jednou z nich je ETF fond MSCI Argentina (ARGT.US)—jediný burzovo obchodovaný fond na svete, ktorý investuje do najväčších a najlikvidnejších argentínskych akcií. Navyše umožňuje obchodovanie na rast aj pokles (long aj short pozície).
Ponúkame tiež možnosť investovať do niektorých kľúčových argentínskych spoločností, ktoré sú kótované v USA. Medzi príklady patria: e-commerce spoločnosť Mercado Libre, ropná spoločnosť YPF, Loma Negra Industrial, Banco Macro, Grupo Financiero Galicia, Pampa Energía a Telecom Argentina.
Zaujala Vás táto téma? V XTB môžete obchodovať viac ako 70 CFD na globálne menové páry!
- Konkurenčné spready
- Nízke swapové body, vďaka ktorým môžete držať pozície dlhšie
- Možnosť obchodovať už od 0,01 lotu a pár desiatok EUR
Okrem širokého spektra nástrojov od nás získate aj vzdelávacie materiály ako články, e-booky či kurzy zadarmo:
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.
