Americký Fed ponechal sadzby bez zmeny: tlak na akciové trhy, zlato a hypotéky

Fed podľa očakávaní ponechal úrokové sadzby na súčasnej úrovni. Vyššia miera inflácie a dobré čísla z trhu práce v podstate vymazali akékoľvek stávky na pokles úrokových sadzieb v tomto roku. Kým sme na začiatku roka s trhovými analytikmi riešili, koľko znížení sadzieb tento rok príde, teraz je otázka opačná. Trhy aktuálne započítavajú jedno zvýšenie sadzieb do konca roka.

Vyššie úrokové sadzby budú mať dopad na finančné trhy. Rast sadzieb zvyčajne tlačí na oslabenie akciových trhov. Firmy si na nich požičiavajú na svoje projekty drahšie, čo sa premieta do ich nákladovej štruktúry a ziskov. Zároveň s vyššími úrokovými sadzbami rastú výnosy na štátnych dlhopisoch, ktoré slúžia ako porovnanie či alternatíva k akciovým trhom.

Ak rastie bezrizikový výnos, tlak na akciových trhoch je citeľný, pretože investori zvažujú, či im vyššia miera rizika na akciových trhoch stále dáva zmysel. Nemusí dôjsť k okamžitému obratu, ale napríklad len k pozvoľnej rotácii aktív, ako sú akcie či zlato, smerom k štátnym dlhopisom. To bude tlačiť ich ceny nadol. Je však možné, že kvalitné výsledky firiem tento faktor prevážia a akciové trhy budú ďalej rásť. Len o niečo pomalšie.

Prípadný rast úrokových sadzieb americkej centrálnej banky má dopad na celý svet. Sprostredkovane môže viesť aj k drahším úverom v Českej republike. Bankové domy a ďalšie finančné inštitúcie berú do úvahy práve očakávanú výnosnosť na globálnych trhoch. Ak rastie, zvyčajne požadujú vyššie úroky za poskytnutie peňazí. Z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je drahšie zabezpečenie pre banky a vyšší výnos na alternatívach, napríklad v podobe už spomínaného amerického štátneho dlhopisu.

Inflačné čísla sú v USA zvýšené. Spotrebiteľská inflácia CPI v poslednom meraní ukázala medziročný rast cien v USA o 4,2 %. Jadrová inflácia je na úrovni 2,9 %. Rozdiel, ktorý vidíme, predstavujú ceny energií, ktoré sú zvýšené pre vojnu v Iráne. Rastie však aj jadrová inflácia. Ešte vo februári tohto roka dosahovala jej hodnota 2,5 %. Vidíme teda, že v USA sú prítomné inflačné tlaky aj mimo energetického sektora. Výrazný rast cien prichádza napríklad v sektore služieb.

Ešte na začiatku roka podporoval stávky na zníženie sadzieb slabnúci trh práce v USA. Fed na rozdiel od ČNB a ECB nesleduje len infláciu, ale aj trh práce, kde cieli tzv. plnú zamestnanosť. Hovorilo sa preto o tom, že aj napriek mierne zvýšenej inflácii môže dôjsť k poklesu sadzieb pre obavy z nezamestnanosti v USA. Lenže v posledných mesiacoch americký trh práce pozitívne prekvapoval svojou silou, keď viac než dvojnásobne prekonal očakávaný vznik nových pracovných miest.

Ani trh práce však nie je v dokonalom rozpoložení. Silné čísla ťahá len niekoľko oblastí s výrazným prispením verejného sektora. Neznamená to teda, že by americkým firmám skvele fungoval biznis a všetky hromadne naberali nových ľudí. V súkromnom sektore je teraz situácia low fire low hire. Príliš sa neprepúšťa ani nenaberá. Krátkodobo navyše pomáhajú majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa však v júli končia.

V celej situácii navyše zohráva dôležitú úlohu len ťažko predvídateľná vojna v Iráne. Skorý koniec vojny a stabilizácia cien energií by výrazne pomohli samotnej inflácii, ale aj ekonomickému rastu, čo by vytvorilo ďalšiu dilemu pre americkú centrálnu banku. Zníženie neistoty a zlacnenie energií by podporili globálny dopyt a hospodársky rast aj v USA, ktoré tvoria zhruba 26 % svetového HDP. To by posilnilo dopytové inflačné tlaky, ktoré si môžu vyžadovať rast úrokových sadzieb. Zlacnenie ropy, plynu a ďalších energetických komodít však v krátkom období odstráni veľkú časť inflačných tlakov.

Niektoré však pretrvajú. Firmy už niekoľko mesiacov platia viac za svoje vstupy, či už ide o energie, hnojivá, plasty, polotovary, lodnú dopravu a podobne. Aj keď príde pokles ropy, možno očakávať, že inflácia bude mierne zvýšená aj v ďalších mesiacoch. Rast amerických sadzieb nás tak zrejme neminie. Stále však zostáva otázkou, kedy zvýšenie príde a koľko ich bude. To všetko bude závisieť od vývoja makroekonomickej situácie a vojny v Iráne.