Česko uvoľňuje rozpočtové pravidlá a chystá rekordné investície 💰

Česká republika uvoľňuje svoje rozpočtové pravidlá, aby vláde umožnila výrazne zvýšiť investície financované dlhom. Poslanecká snemovňa dnes prehlasovala veto prezidenta Petra Pavla a definitívne schválila zmenu, ktorá umožní hospodáriť s podstatne vyšším deficitom, než povoľovali doterajšie pravidlá.

Ministerka financií Alena Schillerová zmenu obhajuje tým, že je nevyhnutná na splnenie vládneho programu. Kabinet premiéra Andreja Babiša plánuje rozsiahle investície a podľa ministerky by malo ísť o najvyššie kapitálové výdavky v histórii Česka.

Viac peňazí má smerovať do infraštruktúry a energetiky

Vláda chce využiť relatívne nízke zadlženie Českej republiky v porovnaní s viacerými ďalšími európskymi krajinami a prostredníctvom vyšších výdavkov urýchliť modernizáciu ekonomiky. Peniaze majú smerovať predovšetkým do diaľnic, nemocníc a rozvoja jadrovej energetiky.

Vyššie investície však budú znamenať aj rýchlejší rast štátneho dlhu. Vláda už skôr uviedla, že deficit štátneho rozpočtu na rok 2027 bude vyšší než tohtoročných 310 miliárd Kč, nemal by však prekročiť hranicu 400 miliárd Kč.

Podľa predchádzajúcich pravidiel by pritom schodok mohol dosiahnuť maximálne približne 150 miliárd Kč. Schillerová takýto limit vzhľadom na investičné plány vlády označila za neprijateľný.

Deficit má zostať pod európskym limitom

Hoci štát plánuje výrazne vyšší schodok, vláda očakáva, že celkový deficit verejných financií v budúcom roku dosiahne približne 2,8 % HDP. Česko by sa tak malo stále nachádzať pod hranicou 3 % HDP, ktorú stanovujú európske fiškálne pravidlá.

Ministerstvo financií zároveň predpokladá, že deficit verejných financií bude v nasledujúcich rokoch postupne klesať. Kľúčové preto bude, či vyššie zadlženie skutočne povedie k investíciám, ktoré podporia budúci ekonomický rast a zvýšia produktivitu českej ekonomiky.

Česko patrí medzi menej zadlžené krajiny EÚ

Zdroj: Eurostat

Česká republika vstupuje do obdobia vyšších investícií s relatívne nízkym verejným dlhom. Podľa údajov Eurostatu dosahoval hrubý dlh sektora verejnej správy na konci roka 2025 približne 44,2 % HDP, teda výrazne pod priemerom Európskej únie na úrovni 81,7 % HDP aj pod maastrichtskou hranicou 60 % HDP.

V porovnaní so susednými krajinami je rozdiel takisto výrazný. Rakúsky dlh dosahoval 81,5 % HDP, maďarský 74,6 % a slovenský 61,4 %. Nižšie zadlženie tak dáva Česku väčší fiškálny priestor na financovanie infraštruktúry, energetiky alebo ďalších strategických projektov. Zároveň však platí, že tento náskok sa môže pri dlhodobo vysokých rozpočtových schodkoch postupne zmenšovať.

Prezident aj rozpočtová rada varujú pred rizikami

Uvoľnenie pravidiel však vyvoláva kritiku. Prezident Petr Pavel zákon pôvodne vetoval a proti zmene sa postavila aj Národná rozpočtová rada. Kritici upozorňujú predovšetkým na riziko zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

Spor sa tak netýka iba veľkosti schodku, ale predovšetkým otázky, či je súčasná relatívne nízka úroveň českého zadlženia dôvodom na vyššie investície, alebo či by si mal štát vytvoriť rezervu na budúce ekonomické a demografické problémy.

Pre finančné trhy bude dôležité aj tempo rastu štátneho dlhu. Vyššia potreba financovania môže znamenať väčší objem emisií českých štátnych dlhopisov a v dlhšom horizonte ovplyvniť ich výnosy aj náklady štátu na obsluhu dlhu.