Česká republika uvoľňuje svoje rozpočtové pravidlá, aby vláde umožnila výrazne zvýšiť investície financované dlhom. Poslanecká snemovňa dnes prehlasovala veto prezidenta Petra Pavla a definitívne schválila zmenu, ktorá umožní hospodáriť s podstatne vyšším deficitom, než povoľovali doterajšie pravidlá.
Ministerka financií Alena Schillerová zmenu obhajuje tým, že je nevyhnutná na splnenie vládneho programu. Kabinet premiéra Andreja Babiša plánuje rozsiahle investície a podľa ministerky by malo ísť o najvyššie kapitálové výdavky v histórii Česka.
Viac peňazí má smerovať do infraštruktúry a energetiky
Vláda chce využiť relatívne nízke zadlženie Českej republiky v porovnaní s viacerými ďalšími európskymi krajinami a prostredníctvom vyšších výdavkov urýchliť modernizáciu ekonomiky. Peniaze majú smerovať predovšetkým do diaľnic, nemocníc a rozvoja jadrovej energetiky.
Vyššie investície však budú znamenať aj rýchlejší rast štátneho dlhu. Vláda už skôr uviedla, že deficit štátneho rozpočtu na rok 2027 bude vyšší než tohtoročných 310 miliárd Kč, nemal by však prekročiť hranicu 400 miliárd Kč.
Podľa predchádzajúcich pravidiel by pritom schodok mohol dosiahnuť maximálne približne 150 miliárd Kč. Schillerová takýto limit vzhľadom na investičné plány vlády označila za neprijateľný.
Deficit má zostať pod európskym limitom
Hoci štát plánuje výrazne vyšší schodok, vláda očakáva, že celkový deficit verejných financií v budúcom roku dosiahne približne 2,8 % HDP. Česko by sa tak malo stále nachádzať pod hranicou 3 % HDP, ktorú stanovujú európske fiškálne pravidlá.
Ministerstvo financií zároveň predpokladá, že deficit verejných financií bude v nasledujúcich rokoch postupne klesať. Kľúčové preto bude, či vyššie zadlženie skutočne povedie k investíciám, ktoré podporia budúci ekonomický rast a zvýšia produktivitu českej ekonomiky.
Česko patrí medzi menej zadlžené krajiny EÚ
Zdroj: Eurostat
Česká republika vstupuje do obdobia vyšších investícií s relatívne nízkym verejným dlhom. Podľa údajov Eurostatu dosahoval hrubý dlh sektora verejnej správy na konci roka 2025 približne 44,2 % HDP, teda výrazne pod priemerom Európskej únie na úrovni 81,7 % HDP aj pod maastrichtskou hranicou 60 % HDP.
V porovnaní so susednými krajinami je rozdiel takisto výrazný. Rakúsky dlh dosahoval 81,5 % HDP, maďarský 74,6 % a slovenský 61,4 %. Nižšie zadlženie tak dáva Česku väčší fiškálny priestor na financovanie infraštruktúry, energetiky alebo ďalších strategických projektov. Zároveň však platí, že tento náskok sa môže pri dlhodobo vysokých rozpočtových schodkoch postupne zmenšovať.
Prezident aj rozpočtová rada varujú pred rizikami
Uvoľnenie pravidiel však vyvoláva kritiku. Prezident Petr Pavel zákon pôvodne vetoval a proti zmene sa postavila aj Národná rozpočtová rada. Kritici upozorňujú predovšetkým na riziko zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Spor sa tak netýka iba veľkosti schodku, ale predovšetkým otázky, či je súčasná relatívne nízka úroveň českého zadlženia dôvodom na vyššie investície, alebo či by si mal štát vytvoriť rezervu na budúce ekonomické a demografické problémy.
Pre finančné trhy bude dôležité aj tempo rastu štátneho dlhu. Vyššia potreba financovania môže znamenať väčší objem emisií českých štátnych dlhopisov a v dlhšom horizonte ovplyvniť ich výnosy aj náklady štátu na obsluhu dlhu.
BREAKING: Deflátor HDP USA za 2. štvrťrok bol revidovaný smerom nahor na 6,4 %, zatiaľ čo reálne spotrebiteľské výdavky v júli stagnovali
Ropa klesá pod 90 USD 🛢️ 📉
Irán sľubuje odvetu za nové sankcie USA 🚨
Obchodný konflikt medzi USA a Kanadou eskaluje
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.
