Eskalácia v Iráne: Čo sledovať a čo očakávať

Diplomatická komunikácia, mediálne správy a nezávislé analýzy naznačujú, že eskalácia konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom je vysoko pravdepodobná.

Geografia Iránu je jednou z jeho najväčších, ak nie vôbec najväčšou silou. Zároveň však vytvára viacero zraniteľných miest. Zraniteľnosťou s najväčšími dopadmi na konflikt a zároveň tou, ktorá Spojeným štátom ponúka najlepší pomer zisku a rizika, je ostrov Kharg.

Tento ostrov, ležiaci približne 30 kilometrov od iránskeho pobrežia, je jeho Achillovou pätou. Iránske pobrežie je riedko osídlené a zle organizované, nejde však o otázku voľby, ale o otázku obmedzení. Iránske pobrežné vody sú príliš plytké na to, aby v iránskych prístavoch mohli kotviť mega tankery, ktoré tvoria chrbticu globálnej ekonomiky.

Za týchto podmienok je Irán nútený prepravovať svoju ropu do prístavu na ostrove, kde ju môžu tankery prevziať. Ostrov je malý, má iba 8 kilometrov štvorcových, teda približne 2,5-násobok veľkosti Central Parku v New Yorku. Napriek svojej veľkosti zabezpečuje 90 % iránskeho exportu ropy.

Realisticky vzaté, ak by Spojené štáty chceli iránskemu vedeniu ukázať, aká nevýhodná je jeho vojenská pozícia, mohli by ostrov obsadiť. Aj keď sú americké straty možné, Irán nie je schopný odraziť odhodlané americké obojživelné vylodenie.

To je dôležité, pretože export ropy je jedným z posledných záchranných lán iránskej ekonomiky. Hoci vojnová ekonomika môže fungovať oveľa dlhšie, než si väčšina ľudí myslí, je dôležité mať na pamäti:

• Irán je púštna krajina; bilancia dostupných potravín a vody je už roky na hrane humanitárnej krízy a postupne sa zhoršuje.
• Iránsky priemysel je roztrieštený, neefektívny a zanedbaný; vyžaduje vstupy zo zahraničia.
• Irán nefunguje vo vojnovom ekonomickom režime rok alebo dva, ale v praxi už od 70. rokov.

Nad Iránom stále visí skutočná hrozba: strata vodnej a energetickej infraštruktúry. Aj tu je Irán proti americkej vzdušnej sile bezmocný a zničenie už napätej infraštruktúry v púštnej krajine s 90 miliónmi obyvateľov by malo apokalyptické následky.

Po takomto kroku by Spojené štáty už možno nemali s kým rokovať, to je však krajná možnosť.

Predstihové indikátory

Napriek chaotickej povahe rozhodovania vo Washingtone a Teheráne existuje viacero kvalitatívnych signálov, ktoré naznačujú, že pravdepodobnosť eskalácie rastie:

1. Stojí za pripomenutie, že Spojené štáty nestiahli veľkú časť svojich vojenských prostriedkov z regiónu Perzského zálivu napriek dohodám o prímerí. Existuje významná pravdepodobnosť, že obe strany už v okamihu podpisu dohody počítali s vhodným momentom na jej porušenie.
2. Dňa 10. júla Trump oficiálne označil kampaň v Iráne za vojnu a požiadal Kongres o podporu. To jasne poukazuje na dlhodobý charakter konfliktu.
3. Americké útoky sa už nezameriavajú iba na zariadenia IRGC. Došlo tiež k mnohým úderom na pravidelnú iránsku armádu, Artesh. To naznačuje, že už nejde o operáciu s cieľom zmeniť vládu prostredníctvom Iráncov, ale o dlhodobú kampaň zameranú na oslabenie schopnosti Islamskej republiky projektovať moc.

Dopady

• Matematika je, aspoň povrchne, jednoduchá:
• Približne 25 % ponuky rafinovaných ropných produktov pochádzalo z regiónu Perzského zálivu.
• Hormuzský prieliv, ktorý je aktuálne blokovaný, zabezpečoval približne 75 % celkového objemu.
• Blokáda nie je nepriepustná; v závislosti od okolností sa cez prieliv dostane približne 5 až 15 % predvojnového objemu.
• To implikuje zníženie globálnej ponuky ropy približne o 16 až 18 %. To by pomerne dobre zodpovedalo úrovni okolo 72 USD za barel z konca júna a začiatku júla, teda nárastu približne o 18 % oproti zhruba 60 USD za barel v decembri 2025.

Postupné uvoľňovanie rezerv predovšetkým Spojenými štátmi a Čínou by stačilo na zabránenie explózii inflácie, dnešný problém je však iný.

Globálnej ekonomike najviac nechýba ropa, ale palivo. V súčasnosti neexistujú dostatočne veľké zásoby benzínu a nafty, ktoré by dlhodobo potlačili rast cien pri ponukovom šoku, a ešte horšie je, že rafinačné kapacity v Spojených štátoch a Európe sú aktuálne príliš obmedzené. Nespochybniteľným dôkazom je takzvaný crack spread na najvyššej úrovni v zaznamenanej histórii.

Čo to všetko znamená?

1. Cena ropy už odráža významnú, ale nie úplnú eskaláciu.
2. Ceny benzínu neodrážajú napätosť na trhu rafinovaných produktov.
3. Pokles inflácie sa môže ukázať ako dočasný a ďalšia vlna rastu môže prísť s oneskorením.