Globálna studená vojna v oblasti čipov. Ako Čína mení pravidlá v oblasti technológií

Udalosti, ktoré majú potenciál zmeniť dlhodobé základy technologického sektora, sa na globálnej scéne vyskytujú len zriedka. Pokrok Číny vo vývoji vlastnej litografickej technológie EUV patrí do tejto kategórie. Hoci sa projekt stále nachádza vo fáze testovania a prototypovania, jeho význam presahuje súčasné trhové cykly a krátkodobé zisky spoločností.

Stroje EUV, ktorých cena sa pohybuje okolo 250 miliónov USD, sú kľúčové pre výrobu čipov s veľkosťou menej ako 7 nm, ktoré používajú spoločnosti Nvidia, AMD, TSMC, Intel a Samsung. Západný monopol na túto technológiu definuje takzvanú „technologickú studenú vojnu“. Úspech Číny vo vývoji vlastných EUV kapacít by mohol zásadným spôsobom zmeniť globálne dodávateľské reťazce, znížiť závislosť od Západu a posilniť potenciál v oblasti umelej inteligencie, vojenských aplikácií a širšej ekonomiky.

Čína už niekoľko rokov realizuje koordinovaný program pod vedením štátu, ktorého cieľom je dosiahnuť úplnú nezávislosť od západných polovodičových technológií. Program zahŕňa výstavbu litografických strojov novej generácie, rozvoj domácich kapacít v oblasti presnej optiky, návrhárskeho softvéru, kritických materiálov a výrobných procesov. Rozsah finančného a inštitucionálneho záväzku naznačuje, že nejde o experimentálny projekt, ale o kľúčovú súčasť dlhodobej ekonomickej a geopolitickej stratégie.

Z technologického hľadiska Čína zaostáva za globálnymi lídrami o niekoľko rokov, ale mohla by dosiahnuť úroveň, ktorá by zmiernila dopad sankcií, znížila závislosť od západných dodávateľov a postupne vybudovala konkurencieschopnú ponuku pre trhy tretích strán. Tento scenár má významné dôsledky pre západných technologických gigantov, ktorí v súčasnosti získavajú podstatnú časť svojich príjmov z čínskeho trhu.

Čínska snaha o sebestačnosť vo výrobe špičkových čipov, podporovaná štátom financovaným megafondom, destabilizuje globálne dodávateľské reťazce. Peking kontroluje 90 % trhov s galiom, germániom a palládiom, obmedzuje vývoz a vytvára celosvetový nedostatok, čo by mohlo viesť k zvýšeniu cien kremíkových doštičiek o 20 – 30 %. Západ reaguje investíciami do diverzifikácie výroby, vrátane zákona CHIPS a nových projektov v Indii a Európe. Tieto opatrenia zvyšujú výrobné náklady, spomaľujú spúšťanie nových tovární a tlačia nahor ceny spotrebnej elektroniky, vrátane smartfónov, notebookov a AI serverov, pričom zároveň zvyšujú riziko fragmentácie globálneho dodávateľského reťazca.

Tieto zmeny v dodávateľskom reťazci majú významný vplyv na hodnotenie citlivých technologických spoločností. Medzi najviac ohrozené západné firmy patria ASML, TSMC, Nvidia, Intel, AMD, Apple, Samsung a Microsoft, ktoré čelia tlaku v dôsledku obmedzeného prístupu na čínsky trh, vyšších výrobných nákladov a nedostatku komponentov. Naopak, čínske spoločnosti ako SMIC, Huawei a iné domáce továrne na výrobu polovodičov by mohli profitovať z rastúcej sebestačnosti, štátnej podpory a postupného znižovania závislosti od západných technológií, čím by posilnili svoju pozíciu na trhu a rastový potenciál.

Geopolitické dôsledky sú rovnako závažné. Technologická konkurencia sa čoraz viac podobá dlhodobému systémovému konfliktu, v ktorom prístup k pokročilým čipom určuje ekonomickú, vojenskú a strategickú výhodu. V tomto prostredí technologický sektor prestáva byť výlučne priestorom pre trhovo orientované inovácie a stáva sa nástrojom štátnej politiky.

Pre investorov to vyžaduje zmenu perspektívy. Krátkodobá výkonnosť a súčasné trendy dopytu zostávajú dôležité, ale odolnosť voči geopolitickým napätiam a štrukturálnym zmenám sa stáva čoraz kritickejšou. Projekty v rozsahu čínskeho programu nemusia dosiahnuť úplný úspech, aby ovplyvnili hodnotenie a firemné stratégie. Z dlhodobého hľadiska stačí, že menia pravidlá hry. Tento pomalý proces sa môže nakoniec ukázať ako najnákladnejší pre investorov, akonáhle ho trh plne rozpozná.