Hrozby pre rast – iba v Európe?

Európska komisárka pre zamestnanosť Roxana Mînzatu vo svojich vyjadreniach varuje, že v kontexte predĺženej krízy na Blízkom východe by konflikt mohol ohroziť až 1,3 milióna pracovných miest v EÚ.

Odhady sú pomerne pesimistické:

• Automobilový sektor by podľa odhadov Európskej komisie mohol čeliť najväčšiemu prepúšťaniu, ktoré by sa mohlo dotknúť až 600 000 ľudí.
• Stavebníctvo, kovopriemysel, chemický priemysel a doprava by mohli prísť o 56 000 pracovných miest.
• V ohrození by mohlo byť približne 85 000 pracovných miest v projektoch súvisiacich s batériami a 58 852 pracovných miest vo výrobe solárnych panelov.
• Ďalších 4 500 pracovných miest v oceliarskom sektore by mohlo zaniknúť pre nízkoemisné opatrenia.
• Domácnosti s nízkymi príjmami by mohli na pohonné hmoty vydávať dodatočných 1,4 % svojho príjmu.
• Výrobný sektor v EÚ zamestnáva približne 30 miliónov ľudí, zatiaľ čo služby poskytujú takmer 87 miliónov pracovných miest.

Najväčším problémom pre firmy nie je nedostatok palív, ropy, ani ich samotná cena.

Oveľa väčšou výzvou sú náklady na energie, ktoré sú v Európe už teraz veľmi vysoké a pre nedostatok plynu z Blízkeho východu budú ešte vyššie. Inflačný tlak by mohol ďalej spustiť mzdovú špirálu, čo by zhoršilo situáciu firiem s nízkymi maržami.

Aby sa EÚ s touto potenciálnou výzvou vyrovnala, snaží sa do konfliktu zahŕňajúceho Irán zapojiť vlastným spôsobom. Európska únia predložila návrh, aby jej námorná misia Aspides prevzala „vedúcu rolu“ pri odmínovaní Hormuzského prielivu, „keď to podmienky umožnia“, v rámci iniciatívy vedenej Francúzskom a Britániou.

Treba pripomenúť, že aj v hypotetickom prípade okamžitého a trvalého ukončenia bojov môžu námorné míny zostať hrozbou a schopnosti USA na ich odstránenie nemusia byť dostatočné.

Je však situácia skutočne taká vážna, ako komisárka naznačuje?

Dopad na trh práce v rokoch 2022–2024, počas energetickej krízy, ktorá nasledovala po eskalácii vojny na Ukrajine, bol relatívne malý.

Išlo však skôr o určitý presun než neutralizáciu hrozby. Priemyselní pracovníci v Európe za to zaplatili nižšími reálnymi mzdami, zatiaľ čo si udržali svoje pracovné miesta.

Energetická kríza, ktorá by teraz mohla Európu ohroziť, je zároveň menšieho rozsahu než tá z roku 2022 a Európa je na ňu lepšie pripravená než vtedy.

Problémom však je, že trh práce v EÚ je dnes oveľa napätejší a ťažkosti firiem sa môžu rýchlo a výrazne premietnuť do výsledkov na trhu práce.

Inflácia v roku 2022 navyše nebola iba dôsledkom narušenia dodávateľských reťazcov. Trh aj ekonomika boli prehriate po fiškálnych stimuloch nasledujúcich po pandémii COVID-19.

Dnes má ECB menší priestor na manévrovanie a dopady zmien menovej politiky budú pre ekonomiku bolestivejšie.

Ázia

Inflačný a energetický problém nebude a nie je iba európsky, skôr naopak. Ázijské krajiny už spoliehajú na prídelové riadenie zásob uhľovodíkov a zaviedli vývozné kontroly.

• Dokonca aj Japonsko so svojimi obrovskými rezervami už spotrebovalo približne 20 % z nich.
• Situácia v Číne vyzerá lepšie, čo pomáha tlmiť ceny komodít a infláciu, ale je ťažké povedať, ako dlho to vydrží.

USA

Hoci sú USA jedným z najväčších producentov ropy a benzínu, sú zároveň ich najväčším spotrebiteľom.

• K tomu sa pridáva skutočnosť, že citlivosť americkej ekonomiky na ceny benzínu je v priemere približne dvakrát vyššia než v Európe.
• USA tiež nemajú dostatočnú rafinačnú kapacitu. Aj pri prebytku ropy sú rafinérie úzkym hrdlom, čo v konečnom dôsledku znamená vyššie náklady na čerpacích staniciach.
• Ani energetická situácia nie je ideálna. Zastaraná a podinvestovaná infraštruktúra sa musí vyrovnať nielen s vlnami horúčav a rastúcimi cenami, ale teraz aj s masívnym dopytom po elektrine zo strany dátových centier.

Vo svetle týchto správ OECD znížila výhlaď globálneho rastu z 3,4 % na 2,8 %, hoci v najhorších scenároch rast klesá približne k 1,8 %.