„Milujem infláciu,“ povedal Trump. Ceny v USA rastú najrýchlejšie za tri roky 📈

Americký prezident Donald Trump vzbudil veľkú pozornosť po tom, čo komentoval nové inflačné dáta slovami, že „miluje infláciu“. Výrok prišiel vo chvíli, keď ceny v USA podľa údajov Bureau of Labor Statistics v máji vzrástli medziročne o 4,2 %, čo predstavuje najrýchlejšie tempo za tri roky. V apríli pritom inflácia dosiahla 3,8 %, takže ide o citeľné zrýchlenie.

Hlavným dôvodom rastu cien sú podľa uvedených údajov najmä drahšie energie. Tie zdraželi v dôsledku vojny medzi USA a Izraelom na jednej strane a Iránom na strane druhej. Konflikt narušil tok ropy cez Hormuzský prieliv, ktorý je jednou z najdôležitejších svetových trás na prepravu ropy a plynu. Irán podľa textu túto trasu prakticky uzavrel, čím obmedzil ponuku a zvýšil tlak na ceny.

Trump sa snažil situáciu prezentovať pozitívne a tvrdil, že inflačné čísla boli „skvelé“. Zároveň vyhlásil, že keď sa konflikt s Iránom skončí, ceny ropy klesnú „ako kameň“. Prezident tiež uviedol, že americké sily uskutočnili nočné operácie, počas ktorých mali získať milióny barelov ropy z Iránu, čo podľa neho pomohlo mierne znížiť ceny ropy.

Realita pre americké domácnosti je však zložitejšia. Cena bežného benzínu podľa údajov motoristickej organizácie AAA dosahuje približne 4,15 USD za galón. To je výrazne viac než 2,98 USD na konci februára, keď Trump začal útoky na Irán. Celkové účty za energie, vrátane plynu a elektriny, boli v máji takmer o štvrtinu vyššie než pred rokom.

Rastúca inflácia je pre Trumpa politickým problémom. V kampani v roku 2024 sľúbil, že zníženie inflácie bude jednou z hlavných priorít jeho administratívy. Teraz však ceny opäť rastú a ekonomika patrí medzi hlavné témy pred novembrovými voľbami do Kongresu. Demokrati jeho výrok rýchlo využili na kritiku a poukazujú na to, že prezident pôsobí odtrhnuto od problémov bežných Američanov.

Inflačný tlak zároveň komplikuje situáciu americkej centrálnej banke. Fed má dlhodobý inflačný cieľ na úrovni 2 %, zatiaľ čo súčasná inflácia je viac než dvojnásobná. Vyššie ceny zvyšujú pravdepodobnosť, že centrálna banka ponechá sadzby vyššie dlhší čas, alebo ich dokonca opäť zvýši. To by zdražilo úvery, hypotéky aj firemné financovanie.

Nový guvernér Fedu Kevin Warsh tak stojí pred náročným rozhodnutím. Trump v minulosti opakovane tlačil na centrálnu banku, aby sadzby znížila. Ak však inflačné dáta zostanú silné, priestor na zníženie sadzieb sa výrazne zmenší. Ekonómovia sa zatiaľ prikláňajú k tomu, že sadzby zostanú pri najbližšom rozhodnutí bez zmeny v pásme 3,5–3,75 %, ale ďalšie zrýchlenie inflácie by mohlo otvoriť cestu k ich zvýšeniu.

Pre trhy je kľúčové, že samotné ukončenie vojny nemusí okamžite znamenať návrat k normálu. Niektorí ekonómovia varujú, že aj pri rýchlej dohode môže obnovenie bežného toku tovaru cez Hormuzský prieliv trvať až do roku 2027. To by znamenalo dlhšie obdobie drahších energií a vyšších nákladov pre firmy aj domácnosti.

Súčasná situácia tak spája niekoľko rizík naraz: vyššiu infláciu, drahšiu ropu, geopolitickú neistotu a tvrdší postoj Fedu. Trump síce tvrdí, že ceny po skončení vojny rýchlo klesnú, ale investori aj voliči budú sledovať najmä to, či sa tento sľub skutočne premietne do cien benzínu, potravín a bežných životných nákladov.

Americkej inflácii a jej dopadom na trhy sa vo včerajšom videokomentári venovali aj Pavel Peterka a Róbert Hrabčák