Trump pristál v Číne 🌏

Americký prezident Donald Trump dorazil do Pekingu na prvú štátnu návštevu amerického prezidenta v Číne za deväť rokov. Jeho prílet prichádza v mimoriadne citlivom období, keď sa dve najväčšie ekonomiky sveta snažia stabilizovať vzájomné vzťahy, no rokovania výrazne komplikuje vojna s Iránom. Air Force One pristálo na pekinskom medzinárodnom letisku krátko pred 20:00 miestneho času, kde Trumpa privítal čínsky viceprezident Chan Čeng, vojenská čestná stráž a slávnostný ceremoniál s červeným kobercom. Skutočne dôležitá časť návštevy sa však začína až nasledujúci deň, keď sa Trump stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vo Veľkej sieni ľudu.

Summit má trvať približne 36 hodín a okrem hlavného politického rokovania zahŕňa aj štátny banket, návštevu Chrámu nebies a neformálne čajové stretnutie v komplexe Čung-nan-chaj, ktorý je sídlom čínskeho politického vedenia. Hoci sa Biely dom snaží prezentovať cestu predovšetkým ako obchodnú misiu, geopolitické pozadie je mimoriadne silné. Vojna s Iránom oslabila Trumpovu domácu politickú pozíciu a zároveň zvýšila význam Číny, ktorá je najväčším odberateľom iránskej ropy. Práve čínske nákupy poskytujú Teheránu dôležitý zdroj príjmov, a tým aj ekonomickú oporu v konflikte, ktorý ďalej zneisťuje globálne energetické trhy.

Trump pred odletom naznačoval, že chce na summite uprednostniť hlavne obchodné témy. Zároveň však americkí predstavitelia dávajú najavo, že Iránu sa rokovania úplne vyhnúť nemôžu. Spojené štáty v poslednom čase sankcionovali niekoľko čínskych firiem kvôli nákupom iránskej ropy alebo kvôli poskytovaniu satelitných snímok Iránu. Očakáva sa preto, že súčasťou rozhovorov bude aj otázka príjmov, ktoré Čína Iránu nepriamo zabezpečuje, a tiež možnosť čínskych dodávok technológií či zbraní. Pre Trumpa môže byť Peking dôležitým hráčom, pretože Čína má na Teherán vplyv, ktorý Washington sám nemá.

Čínsky prezident Si Ťin-pching vstupuje do rokovaní v pomerne silnej pozícii. Pri predchádzajúcom stretnutí s Trumpom v Južnej Kórei dokázal Peking využiť svoju dominanciu v oblasti vzácnych zemín ako vyjednávací nástroj a prinútiť Washington k ústupu od niektorých colných hrozieb. Odvtedy sa Trumpova pozícia čiastočne skomplikovala. Americký Najvyšší súd obmedzil niektoré možnosti prezidenta pri zavádzaní ďalších ciel a vojna s Iránom znížila jeho politický priestor doma. Napriek tomu Trump naznačuje, že chce počas schôdzky otvoriť aj nepríjemné témy vrátane čínskych obchodných bariér, úlohy Pekingu na Blízkom východe a prístupu amerických firiem na čínsky trh.

Významnou súčasťou cesty je aj americká podnikateľská delegácia. Trump do Číny priviezol šéfov popredných amerických firiem vrátane Elona Muska z Tesly, Tima Cooka z Applu a Kellyho Ortberga z Boeingu. Na poslednú chvíľu sa k delegácii pripojil aj šéf Nvidie Jensen Huang, čím sa do centra pozornosti dostala umelá inteligencia, polovodiče a technologická konkurencia medzi USA a Čínou. Trump chce podľa svojich vyjadrení požiadať Si Ťin-pchinga, aby Čína viac otvorila svoj trh americkým podnikom. Pre Washington ide o snahu získať nové obchodné príležitosti v poľnohospodárstve, energetike, letectve a technologickom sektore, zatiaľ čo Peking sa bude pravdepodobne usilovať o udržanie prístupu ku kľúčovým technológiám a zmiernenie amerických obmedzení.

Jedným z hlavných ekonomických cieľov summitu má byť predĺženie obchodného prímeria, ktoré obe krajiny uzavreli vlani v októbri. Táto dohoda viedla k zmierneniu niektorých ciel a exportných kontrol vrátane obmedzení týkajúcich sa vývozu vzácnych zemín do Spojených štátov. Pred Trumpovým príletom rokovali americký minister financií Scott Bessent a čínsky vicepremiér Che Li-feng približne tri hodiny v Južnej Kórei, aby pripravili pôdu pre rokovania na najvyššej úrovni. Trhy budú sledovať, či sa obom stranám podarí zabrániť novej eskalácii obchodnej vojny, ktorá by v súčasnom prostredí drahej ropy a geopolitického napätia mohla poškodiť globálnu ekonomiku.

Citlivou témou bude aj Taiwan. Trump uviedol, že chce so Si Ťin-pchingom hovoriť o amerických dodávkach zbraní pre tento ostrov, pričom pred cestou do Číny odložil balík zbraní v hodnote 14 miliárd dolárov. Tento krok vyvolal kritiku časti amerických zákonodarcov z oboch strán, podľa ktorých môže odklad narušiť dlhodobú podporu Washingtonu voči Taipeiu. Spojené štáty sa pritom po desaťročia vyhýbali tomu, aby s Pekingom vopred konzultovali predaje zbraní Taiwanu. Pre Si Ťin-pchinga je však táto otázka mimoriadne citlivá a už skôr Trumpa varoval, aby s ňou zaobchádzal s maximálnou opatrnosťou.

Do rokovaní sa môže dostať aj prípad bývalého hongkonského mediálneho podnikateľa Jimmyho Laia, ktorý bol odsúdený na 20 rokov väzenia za obvinenia zo spolupráce so zahraničnými silami a poburovania. Trump už skôr naznačil, že chce jeho prípad znovu otvoriť. Prítomnosť ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorého Peking v minulosti sankcionoval za kritiku čínskeho postupu v Sin-ťiangu a Hongkongu, navyše ukazuje, že summit nebude iba obchodnou záležitosťou, ale aj testom širších politických vzťahov medzi oboma mocnosťami.

Celkovo možno povedať, že Trumpova návšteva Číny predstavuje jeden z najdôležitejších geopolitických momentov súčasnosti. Na jednej strane stojí snaha stabilizovať obchodné vzťahy a otvoriť nové možnosti pre americké firmy, na druhej strane však summit prebieha v tieni vojny s Iránom, napätia okolo Taiwanu a technologického súperenia. Výsledok rokovaní môže ovplyvniť nielen vzťahy medzi USA a Čínou, ale aj ceny energií, globálny obchod a náladu na finančných trhoch. Ak sa obom lídrom podarí predĺžiť obchodné prímerie a aspoň čiastočne znížiť napätie, môže to byť pre trhy pozitívny signál. Ak však rokovania stroskotajú na Iráne, Taiwane alebo technologických obmedzeniach, vzťah Washingtonu a Pekingu sa môže rýchlo vrátiť do konfrontačnej fázy.