Trump spochybňuje vlastnú obchodnú dohodu: Chce prepísať pravidlá s Mexikom a Kanadou ⚠️

Spojené štáty, Mexiko a Kanada vstupujú do dôležitej fázy preskúmania obchodnej dohody USMCA, ktorá tvorí základ pre takmer 2 bilióny USD ročného obchodu medzi tromi krajinami. Dohoda nahradila skoršiu NAFTA a pokrýva širokú oblasť od automobilovej výroby cez poľnohospodárstvo až po digitálne služby, duševné vlastníctvo a pravidlá pôvodu.

Hoci bola USMCA počas prvého Trumpovho mandátu prezentovaná ako modernejší a férovejší obchodný rámec, súčasný postoj Bieleho domu je oveľa chladnejší. Donald Trump naznačuje, že by dohodu mohol využiť ako vyjednávaciu páku voči Mexiku aj Kanade. To zvyšuje neistotu pre firmy, ktoré v Severnej Amerike stavajú výrobné reťazce práve na predpoklade stabilného bezcolného obchodu.

Kľúčové je, že USMCA obsahuje mechanizmus pravidelného preskúmania. Ak sa tri krajiny nedohodnú na predĺžení, dohoda môže postupne smerovať k vypršaniu v roku 2036. Mexiko aj Kanada chcú dohodu zachovať v zásade v súčasnej podobe, pretože pre ne predstavuje zásadný prístup na americký trh. USA naopak môžu tlačiť na zmeny, najmä v oblastiach automobilového priemyslu, energetiky, poľnohospodárstva a pracovného práva.

Dovozy do USA pod USMCA prudko vzrástli po zvýšení ciel

Zdroj: Bloomberg

S rastom ciel výrazne vzrástol objem amerických dovozov z Mexika a Kanady, ktoré boli formálne deklarované ako tovar spĺňajúci pravidlá USMCA. Oranžová časť stĺpcov sa po návrate Trumpa do úradu viditeľne zväčšila, čo naznačuje, že firmy mali silnejšiu motiváciu preukazovať pôvod tovaru v rámci dohody a vyhnúť sa širším dovozným clám. Tento vývoj je viditeľný pri Mexiku aj Kanade. Pri oboch krajinách sa USMCA stala dôležitým ochranným štítom pred vyššími obchodnými nákladmi.

Najväčší význam má dohoda pre Mexiko. To posiela do USA približne 80 % svojho exportu, a preto má silný záujem udržať preferenčný prístup na americký trh. Kanada je od Spojených štátov tiež výrazne závislá, pretože do USA smeruje približne 70 % jej vývozu tovaru, vrátane energetických surovín. Akékoľvek narušenie dohody by tak malo oveľa väčší dopad na Mexiko a Kanadu než na samotné USA.

Jednou z hlavných amerických požiadaviek môže byť sprísnenie pravidiel pôvodu, najmä v automobilovom sektore. Washington chce zabrániť tomu, aby sa cez Mexiko alebo Kanadu do USA dostávali diely a výrobky z iných regiónov, predovšetkým z Číny. To by mohlo znamenať tlak na vyšší podiel amerických komponentov v autách a nákladných vozidlách. Zároveň by to však zvýšilo zložitosť aj náklady výrobcov.

Napätie sa netýka iba automobilov. USA majú výhrady aj k mexickej energetickej politike, najmä k preferovaniu štátnej spoločnosti Pemex a obmedzovaniu priestoru pre súkromné firmy. V prípade Kanady je dlhodobým sporným bodom prístup na trh s mliekom, vajcami a hydinou. Kanada si tieto sektory politicky chráni, čo amerických farmárov a politikov opakovane dráždi.

Z investičného pohľadu je najväčším problémom neistota. Firmy pôsobiace v Severnej Amerike potrebujú plánovať výrobu, dodávateľské reťazce a kapitálové výdavky na roky dopredu. Ak nebude jasné, či USMCA zostane zachovaná, môže to brzdiť investície najmä v automobilovom priemysle, priemyselnej výrobe, logistike a energetike.

Úplné vypovedanie dohody je však menej pravdepodobným scenárom. USMCA je dôležitá aj pre americké firmy a jej zrušenie by mohlo poškodiť obchod, investície aj pracovné miesta v politicky citlivých regiónoch USA. Pravdepodobnejšie je dlhé vyjednávanie, v ktorom sa Trumpova administratíva pokúsi získať ústupky od oboch susedov bez toho, aby nutne zničila celý obchodný rámec.

Celkovo sa USMCA dostáva do fázy, keď sa z technickej obchodnej dohody stáva politický nástroj. Pre Mexiko a Kanadu je kľúčová ako ochrana pred clami, pre USA ako páka na presadenie výhodnejších pravidiel. Výsledok preskúmania preto môže výrazne ovplyvniť podobu severoamerického obchodu na ďalšiu dekádu.