Obranné spoločnosti v roku 2026 – kto môže získať a kto stratiť?

Trump si posvietil na zbrojársky sektor – je dôvod na obavy?

V rámci americkej administratívy narastá napätie voči odvetviu, ktoré bolo doteraz tradične považované za prioritu alebo takmer „nedotknuteľnú kravu“. Do konfliktu sa dostal prezident Donald Trump spolu s viacerými vysokými vojenskými predstaviteľmi vrátane ministra amerického námorníctva.
Biely dom a Pentagon sa zamerali na prax spätných odkupov akcií, ktorým obranné firmy dávajú prednosť pred investíciami do výroby. Podľa úradníkov ide o nevhodné prideľovanie kapitálu.

Veľká trojka amerického zbrojárstva – Raytheon, Lockheed Martin a Northrop Grumman – v období 2022 až 2024 použila takmer 40 miliárd USD na spätné odkupy.

Tieto odkupy sú daňovo výhodnejším spôsobom distribúcie zisku – dividendy sú zdaňované okamžite, zatiaľ čo zisky z odkúpených akcií sa dania až pri ich predaji ako kapitálové výnosy.
Tu však vzniká zásadný konflikt záujmov – ziskové záujmy spoločností a ich akcionárov sa nezhodujú s národnými prioritami. Maximalizácia výroby neznamená automaticky maximalizáciu zisku, často skôr naopak. Na trhu s vysokými vstupnými bariérami môže byť pre firmy výhodnejšie produkovať menej, než je ich kapacita, a profitovať zo vzácnosti. Takýto prístup ale nie je v súlade so záujmami vlády USA.

Napriek rekordným ziskom v rokoch 2022–2024, ktoré boli podporené vojnovým konfliktom na Ukrajine, sériou kríz na Blízkom východe a modernizačnými programami americkej armády, obranný sektor naďalej čelí pretrvávajúcim zlyhaniam, opakovaným oneskoreniam a častému prekračovaniu už aj tak obrovských rozpočtov.

Priemerné údaje za posledné roky ukazujú:

• Lockheed Martin vynaložil až 70 % čistého zisku na spätné odkupy akcií

• RTX Corp. (predtým Raytheon) približne 80 % čistého zisku

• Northrop Grumman zhruba 45 % čistého zisku

Tieto hodnoty nezahŕňajú dividendy, ktoré tvoria významný a samostatný nástroj odmeňovania akcionárov. Pentagon vyjadruje znepokojenie nad tým, že firmy uprednostňujú návratnosť kapitálu pred výrobou, výskumom či personálnymi investíciami.

Americká vláda tvrdí, že pri pohľade na slabé výrobné výkony a opakované zdržania by mal byť kapitál použitý na rozšírenie výroby, R&D a mzdy. Aj keď na prvý pohľad takáto zmena odmeňovania môže ísť proti očakávaniam investorov, v dlhšom časovom horizonte môže byť prínosná aj pre samotné firmy, keďže zanedbanie a stagnácia v sektore dosiahli úroveň, ktorá už ohrozuje ich ďalšie fungovanie.

Netreba však zabudnúť, že nejde o jednostranný prístup – len pár dní po oznámení možných zmien v dividendovej a buyback politike Trump avizoval radikálne zvýšenie obranných výdavkov. Uvidí sa, či táto stratégia "cukru a biča" prinesie želaný efekt.

Americký vojensko-priemyselný komplex: Ani „komplex“, ani „priemysel“?

Oceňovanie amerických zbrojárskych spoločností dnes odráža hlbšie štrukturálne problémy nielen v sektore, ale aj v USA ako celku. Hodnoty akcií zaostávajú za širším trhom a najmä za európskou konkurenciou. Otázkou zostáva, čo stojí za touto odchýlkou a ako by zmena vládnej politiky mohla ovplyvniť valuácie v obrannom priemysle.

Zdroj: Bloomberg Intelligence

Americké zbrojárske spoločnosti a pridružené firmy (napr. Boeing, Texas Instruments, General Dynamics) sú firmy, ktoré vlastnými rozhodnutiami stratili svoj priemyselný a ľudský kapitál. Disciplína a manažérska kultúra, ktorá ich kedysi formovala, bola postupne erodovaná. Dnes musia fungovať v prostredí zanedbanej infraštruktúry a nestabilných dodávateľských reťazcov. Investori aj vláda USA ich preto čoraz viac vnímajú skepticky. Napriek stovkám miliárd dolárov, ktoré do nich USA (a iné krajiny) za posledných 15 rokov investovali, nie sú tieto spoločnosti schopné naplniť ani základné potreby armády.

Medzitým európski konkurenti rozširujú výrobné kapacity a zakladajú nové konzorciá na vývoj ďalších systémov, a to aj napriek vysokým cenám energií, nákladom na pracovnú silu a obmedzenému prístupu k surovinám. Prečo teda USA – napriek zdanlivo výhodným podmienkam – nedokážu obnoviť svoju obrannú priemyselnú základňu? 

Najčastejšie uvádzaným dôvodom zo strany firiem je „nedostatok pracovnej sily“. Bez skúsených inžinierov a kvalifikovaných technikov nie je možné ani rozšíriť, ani udržať výrobu. Jadro problému je však inde:

• Firmy tvrdia, že nemajú dostatok inžinierov, hoci na trhu práce je rekordný počet nezamestnaných inžinierov a absolventov.
• Napriek tomu vedenie lobuje za imigráciu „odborníkov“ zo zahraničia.

To však nie je riešenie. Práca na vojenských projektoch vyžaduje prístup k utajovaným materiálom, pričom bezpečnostné previerky sú zdĺhavé a náročné – dokonca aj pre amerických občanov. Boeing tento prístup doťahuje do extrému, najmä vďaka svojej civilnej leteckej divízii, kde sa preverenie nevyžaduje. Dôsledky tohto prístupu sa prejavujú nielen na cene akcií, ale aj v zozname leteckých havárií posledných rokov.

Tieto spoločnosti môžu bez problémov zamestnať a vyškoliť inžinierov priamo z domáceho trhu, ale nerobia to kvôli hlboko zakoreneným vnútorným problémom a uzavretému spôsobu fungovania. Tým spôsobujú škody nielen štátnemu rozpočtu, ale aj vlastným akcionárom.

Druhá skupina problémov je oveľa zložitejšia a nedá sa vyriešiť len zmenami v náborovej politike. V dôsledku deindustrializácie, deregulácie, outsourcingu a privatizácie nechali Spojené štáty upadnúť veľkú časť svojej logistickej a priemyselnej infraštruktúry. Mnohé technické schopnosti boli čiastočne alebo úplne stratené.

Bez roky trvajúcich a cielených investícií nie je možné tieto nedostatky napraviť a USA čelia narastajúcemu oneskoreniu. Dnes možno sledovať obrat oproti situácii v Pacifiku počas druhej svetovej vojny – hoci majú USA aktuálne jasnú dominanciu na mori a vo vzduchu, v priebehu niekoľkých rokov môžu čeliť opotrebovacej vojne proti protivníkovi, ktorý ovláda viac než 50 % svetovej lodiarskej kapacity (Čína).

Zároveň USA pravdepodobne čelí energetickej kríze, ktorá môže byť porovnateľná, alebo ešte horšia než tá európska, ak sa naplnia plány na masívne rozširovanie dátových centier.
Zbrojárske firmy a ich dodávatelia budú nútení súperiť o energiu s technologickými gigantmi – a výsledkom môže byť kolaps pre všetky zainteresované strany.

Preto nastal čas obrátiť pozornosť na európskych výrobcov. Je tak výrazný rozdiel vo valuáciách a ukazovateľoch len dôsledkom geografickej blízkosti k ruskej hrozbe a sérií vlastných zlyhaní amerického priemyslu? Nie úplne.

Za úspechom európskeho obranného sektora stojí niečo, čo sa ešte donedávna považovalo za jeho najväčšiu slabinu:Takmer každá krajina v Európe si aj počas období nízkych výdavkov zachovala určitú domácu kapacitu na výrobu vojenského vybavenia. Tým vznikla sieť menších, efektívnych a vysoko špecializovaných firiem, ktoré si delia trh s niekoľkými veľkými konglomerátmi s históriou siahajúcou do 19. storočia.

V Spojených štátoch sa vývoj uberal opačným smerom: väčšina menších dodávateľov bola pohltená niekoľkými gigantmi, ktorí sa stali „príliš veľkými na zlyhanie.“ Európske spoločnosti dnes spolupracujú tam, kde je to nutné, a konkurujú tam, kde môžu, čo vedie k neustálemu rastu kapacít a produktivity. Jednotný trh a infraštruktúra EÚ umožňujú rýchle škálovanie výrobných a vývojových kapacít, a to aj napriek vysokým cenám energií a práce.

„Quo Vadis“ alebo „Para Bellum“?

Kto môže profitovať z aktuálneho vývoja a existujú investičné príležitosti na oboch stranách Atlantiku? Investovanie do obranného sektora nie je jednoduché, a to ani pri silných základoch a nadpriemerných výnosoch. Investície do európskych firiem sú ešte náročnejšie – väčšina lídrov obchoduje pri veľmi vysokých oceneniach, často s trojcifernými P/E. Zároveň sú tieto firmy často terčom neopodstatnených výpredajov, ktoré spúšťajú zbytočné titulky o mierových rokovaniach, hoci na fundamentoch spoločností nič nemenia. Stále však existujú európske firmy, ktoré trh prehliada, aj keď by nemal.

Kongsberg

Nórsky výrobca protivzdušných systémov zaostáva v ocenení, aj keď má ambiciózne plány rozšírenia a konzistentný rast.
Z pohľadu európskej bezpečnosti zohráva kľúčovú úlohu, najmä v súvislosti s tým, že bombardovanie civilného obyvateľstva tvorí jadro ruskej vojenskej taktiky.

• Rast tržieb medziročne okolo 50 %

• Book-to-bill ratio na úrovni 1,4 – znamenie rastúceho dopytu

• EBIT marža cca 12 %, s potenciálom rastu vďaka prevádzkovej páke a expanzii

Dnes patrí medzi najzaujímavejšie príležitosti v sektore.
Zostáva mimo pozornosti väčšiny trhu, no indikátory naznačujú, že hlavné zisky má ešte pred sebou

KOG.NO (D1)

Spoločnosť Kongsberg začína s väčšou istotou zotavovať straty, ktoré utrpela počas korekcie v druhej polovici roka 2025.
Zdroj: xStation5

Saab Group

Saab je ďalšia škandinávska spoločnosť, ktorá – aj keď profituje z celoeurópskeho procesu zbrojenia – zostáva mimo hlavného záujmu investorov.
Jej postavenie je výnimočné: desaťročia tvorila chrbticu švédskeho sebestačného obranného priemyslu. Výsledkom je, že dnes ponúka diverzifikované a integrované riešenia, ktoré pokrývajú väčšinu potrieb armád, ktoré požadujú nezávislosť a silný pomer cena/výkon.

• Saab dosahuje jedny z najvyšších temp rastu tržieb v sektore – viac ako 20 %

• Súčasne si udržiava marže vyššie než konkurencia

• Firma bola už pred vstupom do NATO hlavným dodávateľom pokročilých technológií pre krajiny mimo alianciu

• Vstup Švédska do NATO otvára nové trhy

• Účasť na paneurópskych iniciatívach umožní škálovanie výroby a lepšie nákladové štruktúry, čo posilní pozíciu firmy aj u existujúcich klientov

Napriek výzvam situácia amerických obranných spoločností nie je beznádejná – ani kritická. Zatiaľ čo najväčší dodávatelia zápasia s problémami, ktoré presahujú schopnosti ich manažmentu, existuje druhý rad firiem, ktoré sú kompetentné a pripravené naplno využiť najväčší vojenský rozpočet na svete – a ich valuácie majú stále priestor na rast.

SAABB.SE (D1) 

Švédska spoločnosť Saab sa v súčasnosti nachádza vo fáze veľmi silného rastového trendu.
Zdroj: xStation5

L3Harris

L3Harris je výrobca raketových systémov, ktorý síce nie je taký známy ani mediálne exponovaný ako najväčší hráči v sektore, ale ide o kľúčového dodávateľa s jedným z najperspektívnejších rastových výhľadov v rámci celého trhu.
Spoločnosť má praktický monopol na motory na tuhé palivo pre taktické rakety, čo vyplýva z mimoriadne náročného certifikačného procesu – a to sa pozitívne odráža na jej finančných ukazovateľoch.

• Jedna z najvyšších EBIT marží v sektore – vyše 15 %

• L3Harris je lídrom v oblasti znižovania nákladov

• Iniciatíva „LHX NeXT“ priniesla v roku 2024 úspory 800 mil. USD (oproti cieľu 600 mil. USD)

• Do konca aktuálneho roka sa očakávajú úspory až 1,2 miliardy USD

• Napriek silným výsledkom sa akcie stále obchodujú s diskontom voči sektoru (forward P/E)

L3Harris však nestavia iba na šetrení alebo existujúcich kontraktoch.
Jedným z kľúčových projektov administratívy Donalda Trumpa je tzv. „Zlatá kupola“ (Golden Dome) – viacvrstvový systém protiraketovej obrany.
Bez ohľadu na strategickú logiku je financovanie tohto projektu reálne – hodnota môže dosiahnuť až 140 miliárd USD, pričom značná časť zákaziek môže smerovať práve do L3Harris vďaka jej kľúčovému postaveniu.

L3Harris predstavuje ideál obranného podniku – a zároveň výnimočne zriedkavý prípad, keď tento potenciál ešte nie je plne zohľadnený v ocenení akcie.

LHX.US (D1)

HII.US (D1)

Zdroj: Bloomberg Intelligence

Zaujala Vás táto téma? V XTB môžete obchodovať viac než 2000 CFD na akcie!

• Konkurenčné spready
• Nízke swapové body, vďaka ktorým môžete držať pozície dlhšie
• Minimálna hodnota transakcie už od 0 EUR

Okrem širokého spektra nástrojov od nás získate aj vzdelávacie materiály ako články, e-booky či kurzy zadarmo:

• Trading pre začiatočníkov
• TOP 5 nástrojov Ondřeja Hartmana
• Trading vs. investovanie
• Akciový trh a CFD na akcie
• Testovací účet v XTB? Precvičte si obchodovanie zadarmo!