India sa má zaradiť medzi krajiny, ktoré od mája 2027 nebudú môcť dovážať niektoré druhy odpadu z Európskej únie vrátane kovového a hliníkového šrotu. Vyplýva to z návrhu Európskej komisie, ktorý stanovuje zoznam výnimiek pre krajiny mimo OECD.
Nové pravidlá majú vstúpiť do platnosti v rámci únijného nariadenia o preprave odpadu. Európska komisia zároveň otvorila verejnú konzultáciu k zoznamu výnimiek, ktorá potrvá do 16. októbra.
Pre európsky hliníkový priemysel môže ísť o dôležitý krok. Obmedzenie vývozu by totiž mohlo ponechať väčšie množstvo recyklovanej suroviny na domácom trhu a vytvoriť tlak na pokles jej ceny, čo by mohlo podporiť európskych producentov.
EÚ upustila od 15 % exportného cla
Európska komisia ešte nedávno zvažovala zavedenie 15 % vývozného cla na hliníkový šrot, ktorého cieľom bolo obmedziť odliv tejto suroviny mimo Európy.
Od návrhu však ustúpila po tlaku zo strany Indie, ktorá patrí medzi najväčších odberateľov európskeho hliníkového šrotu. Spory medzi jednotlivými európskymi predstaviteľmi navyše viedli k tomu, že pôvodné obchodné opatrenie bolo postupne oslabené.
Komisia teraz tvrdí, že podobný výsledok možno dosiahnuť prostredníctvom pravidiel pre cezhraničnú prepravu odpadu bez toho, aby bolo potrebné zavádzať samostatné obchodné clo.
Európske huty chcú viac surovín na domácom trhu
Európski producenti a spracovatelia hliníka dlhodobo upozorňujú na obmedzenú dostupnosť recyklovanej suroviny a rastúcu konkurenciu o hliníkový šrot. Priemyselná organizácia European Aluminium preto podporovala predovšetkým zavedenie exportného cla, ktoré by podľa nej výraznejšie obmedzilo vývoz hliníkového šrotu mimo EÚ.
Hliníkový šrot je pre producentov atraktívny najmä preto, že recyklácia hliníka si vyžaduje výrazne menej energie než výroba primárneho kovu z bauxitu.
V období vysokých cien elektriny tak môže dostupnosť väčšieho množstva šrotu predstavovať pre európskych producentov významnú nákladovú výhodu.
Nové pravidlá preto môžu európskym hutám pomôcť získať viac materiálu na domácom trhu, hoci priemysel zatiaľ nie je presvedčený, že budú rovnako účinné ako pôvodne navrhované 15 % clo.
India zatiaľ výnimku nezískala
Celkovo 32 krajín mimo OECD požiadalo Európsku komisiu o výnimky na dovoz rôznych kategórií odpadu, medzi ktoré patria napríklad papier, plasty, guma, sklo alebo kovy.
Výnimku môžu získať iba štáty, ktoré preukážu, že sú schopné spracovávať dovážaný odpad environmentálne šetrným spôsobom.
Pri kovovom odpade bude posudzovanie prísnejšie. Európska komisia upozorňuje, že tento typ materiálu môže obsahovať perzistentné a toxické ťažké kovy, a preto predstavuje vyššie environmentálne riziko.
India sa podľa súčasného návrhu na zoznam krajín s výnimkou nedostala. Ak sa konečná podoba pravidiel nezmení, od mája 2027 nebude môcť dovážať európsky kovový odpad vrátane hliníkového šrotu.
Zoznam sa môže v budúcnosti zmeniť
Súčasný zoznam pritom nemusí byť definitívny. Európska komisia plánuje výnimky pravidelne aktualizovať, minimálne raz za dva roky.
Krajiny, ktoré neuspejú v prvej fáze, budú môcť v budúcnosti požiadať znova, ak preukážu splnenie požadovaných ekologických štandardov.
To znamená, že zákaz nemusí byť pre Indiu trvalý. Krátkodobo však môže presmerovať väčší objem európskeho kovového odpadu späť na domáci trh alebo k iným obchodným partnerom.
Čo to znamená pre európsky hliník
Z pohľadu investorov je dôležitý predovšetkým možný vplyv na náklady európskych producentov hliníka.
Ak zostane v EÚ väčšie množstvo recyklovaného materiálu, môže to zvýšiť ponuku vstupnej suroviny a vytvoriť tlak na pokles jej ceny, čo by čiastočne pomohlo výrobcom s vysokými energetickými nákladmi.
Na druhej strane môže obmedzenie exportu znížiť ceny šrotu v Európe, čo by bolo pozitívne pre spracovateľov, ale menej priaznivé pre spoločnosti zamerané na jeho zber a export.
Pre Indiu by opatrenie znamenalo potrebu hľadať alternatívnych dodávateľov hliníkového šrotu alebo viac využívať iné druhy vstupných surovín.
Nové únijné pravidlo tak môže postupne zmeniť tok recyklovaného kovu medzi Európou a Áziou a zároveň posilniť význam domácej recyklácie v rámci európskej priemyselnej stratégie.
Ktoré akciové spoločnosti môžu z nových pravidiel profitovať?
Jedným z najzaujímavejších mien je Norsk Hydro (NHY). Nórska spoločnosť má rozsiahle recyklačné aktivity a recykláciu označuje za jeden z hlavných pilierov svojej stratégie do roku 2030. Skupina prevádzkuje desiatky recyklačných závodov a v Európe rozširuje kapacity napríklad v Španielsku, Maďarsku, Nemecku alebo Poľsku. Nový závod v španielskej Toriji má kapacitu 120 000 ton ročne. Väčšia dostupnosť európskeho šrotu by preto mohla zmierniť jeden z problémov, na ktorý Hydro v posledných rokoch upozorňovalo – vysoké ceny a obmedzenú ponuku suroviny.
Ďalším možným beneficientom je Constellium (CSTM). Spoločnosť patrí medzi členov European Aluminium a vo francúzskom Neuf-Brisach prevádzkuje integrovaný závod zameraný na valcovanie aj recykláciu hliníka. Nové recyklačné centrum zvýšilo jeho kapacitu o ďalších 130 000 ton ročne a celkovú recyklačnú kapacitu Constellia posunulo približne na 735 000 ton. Firma vyrába produkty napríklad pre automobilový a obalový priemysel, takže väčšia dostupnosť post-spotrebiteľského šrotu môže byť pre túto časť podnikania priaznivá.
Nie všetci producenti hliníka musia automaticky profitovať
Medzi členov European Aluminium patria aj spoločnosti ako Alcoa alebo Rio Tinto. Pri nich však nie je pozitívny vplyv obmedzenia exportu šrotu taký jednoznačný. Obe skupiny majú výraznú expozíciu voči primárnemu hliníku, zatiaľ čo väčšia ponuka lacnejšieho recyklovaného kovu môže čiastočne nahrádzať dopyt po primárnej produkcii.
Z investorského pohľadu preto vyzerajú ako najpriamejší potenciálni beneficienti najmä firmy, ktoré už disponujú významnou európskou recyklačnou kapacitou a hliníkový šrot nakupujú ako výrobný vstup.
Samotné obmedzenie exportu však automaticky nezaručuje vyššiu ziskovosť. Výsledný efekt bude závisieť od toho, ako výrazne sa zmení cena európskeho šrotu, dopyt po hliníkových produktoch, ceny energií a využitie výrobných kapacít.
Zaujala Vás táto téma?
Okrem širokého spektra nástrojov od nás získate aj vzdelávacie materiály ako články, e-booky či kurzy zadarmo:
- Trading pre začiatočníkov
- TOP 5 nástrojov Ondřeja Hartmana
- Testovací účet v XTB? Precvičte si obchodovanie zadarmo!
- Investovanie do Big Tech spoločností
- Investičné impérium Warrena Buffetta
- Tvorba akciového portfólia
Články:
Čína chce posilniť kontrolu nad vzácnymi zeminami. V hre je aj podiel v americkej MP Materials ⛏️
Japonský jen po rozhodnutí BoJ oslabuje 📉
Jastrabie vyjadrenia guvernéra BoJ posilňujú japonský jen – kľúčové závery
🏯 Graf dňa: Japonský jen v pasci. Zvýšenie sadzieb BoJ, ktoré oslabilo menu (18. 9. 2026)
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.