- Európsky parlament vyzval Komisiu na zváženie zmrazenia eurofondov pre Slovensko - dôvodom sú obavy o právny štát a podozrenia zo zneužívania dotácií
- Rozhodnutie nie je záväzné, konečné slovo má Európska komisia
- Slovensko ročne čerpá 1,5 až 2 miliardy eur z eurofondov - ide o dominantný zdroj verejných investícií
- Ku koncu novembra 2025 bolo vyčerpaných len 12,3% z celkového balíka 12,59 miliardy eur
- Do konca 2026 hrozí prepadnutie 2,12 miliardy eur späť do Bruselu ak čerpanie nezrýchli
- Štát nemá vlastné zdroje na náhradu - deficit 4,45% HDP, dlh 61,39% HDP
- Európska komisia odhaduje rast HDP Slovenska na rok 2026 na 1,0% - pri predpoklade že eurofondy plynú štandardne
- Zmrazenie by najviac zasiahlo dopravnú infraštruktúru a projekty samospráv
- Európsky parlament vyzval Komisiu na zváženie zmrazenia eurofondov pre Slovensko - dôvodom sú obavy o právny štát a podozrenia zo zneužívania dotácií
- Rozhodnutie nie je záväzné, konečné slovo má Európska komisia
- Slovensko ročne čerpá 1,5 až 2 miliardy eur z eurofondov - ide o dominantný zdroj verejných investícií
- Ku koncu novembra 2025 bolo vyčerpaných len 12,3% z celkového balíka 12,59 miliardy eur
- Do konca 2026 hrozí prepadnutie 2,12 miliardy eur späť do Bruselu ak čerpanie nezrýchli
- Štát nemá vlastné zdroje na náhradu - deficit 4,45% HDP, dlh 61,39% HDP
- Európska komisia odhaduje rast HDP Slovenska na rok 2026 na 1,0% - pri predpoklade že eurofondy plynú štandardne
- Zmrazenie by najviac zasiahlo dopravnú infraštruktúru a projekty samospráv
Európsky parlament minulý týždeň výraznou väčšinou schválil uznesenie, ktorým vyzval Európsku komisiu na zváženie zmrazenia eurofondov pre Slovensko. Dôvodom sú obavy o stav právneho štátu. Konkrétne zrušenie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, zmeny v trestnom práve a podozrenia zo zneužívania európskych dotácií. Rozhodnutie nie je záväzné, ide o politický signál. Konečné slovo má Európska komisia. Otázka však zostáva, čo by zmrazenie eurofondov pre Slovensko skutočne znamenalo?
Slovensko každý rok čerpá z európskych fondov jeden a pol až dve miliardy eur. Táto suma tvorí dominantný zdroj verejných investícií v krajine. Ak by Brusel kohútik priskrutkoval, štát nemá čím nahradiť ani zlomok tohto výpadku.
GRAF: Čerpanie Programu Slovensko
Zdroj: MIRRI SR, september a december 2025
*Minimálna hranica N+3: Brusel požaduje, aby peniaze pridelené v danom roku boli vyčerpané do 3 rokov — inak prepadnú späť do EÚ. Do konca 2026 musí Slovensko dočerpať ešte minimálne 2,12 miliardy eur z tranže pridelenej v roku 2023. Spolu s už vyčerpanými prostriedkami to zodpovedá ~29 % z celkovej alokácie programu.
Celkový balík pre Slovensko na roky 2021 až 2027 v rámci Programu Slovensko dosahuje 12,59 miliardy eur, k tomu pristupuje samostatný Plán obnovy a odolnosti v hodnote 6,4 miliardy eur. Čerpanie naberá tempo. Ku koncu novembra 2025 dosiahlo 12,3 percent z celkovej alokácie, pričom zmluvne je viazaných už viac ako polovica balíka. Napriek tomu do konca roka 2026 hrozí prepadnutie 2,12 miliardy eur späť do Bruselu, ak čerpanie nezrýchli. Práve tu je jadro rizika. Zmrazenie by zasiahlo predovšetkým oblasti, kde realizácia ešte len prebieha. Dopravná infraštruktúra a projekty samospráv by pocítili dopad okamžite, keďže tieto subjekty nemajú vlastné zdroje na dofinancovanie.
Kľúčová otázka znie - mohol by štát výpadok pokryť sám? Odpoveď je jednoznačná. Nie. Skutočný deficit verejných financií za rok 2025 dosiahol 4,45 percent HDP, pričom verejný dlh stúpol na 61,39 percent HDP a po prvýkrát prekročil maastrichtskú hranicu 60 percent. Investičná časť štátneho rozpočtu je poddimenzovaná už dnes a prebieha fiškálna konsolidácia. Náhrada miliardových výpadkov z vlastných zdrojov by si vyžiadala buď ďalšie škrty v iných kapitolách alebo akceptovanie vyššieho deficitu. Oboje by ekonomiku ďalej brzdilo.
GRAF: Deficit a verejný dlh Slovenska 2022-2025
Zdroj: Štatistický úrad SR, jarné EDP notifikácie 2023–2026, potvrdené Eurostatom
Čísla sa môžu mierne líšiť od starších článkov - ŠÚ SR vydáva údaje dvakrát ročne a každý rok spresňuje aj predchádzajúce roky. Ak sa napríklad ukáže, že ekonomika bola väčšia, zmení sa aj percentuálny podiel deficitu a dlhu. Použili sme vždy najnovšie dostupné čísla.
Mechanizmus zmrazenia pritom neznamená okamžité zastavenie všetkých projektov. Tam, kde sú podpísané zmluvy, by štát výdavky predbežne hradil a následne žiadal o preplatenie. Pri dlhšom výpadku by však niektoré projekty museli byť prerušené, čo by generovalo povinnosť vrátiť časť už vyplatených prostriedkov. Riziko je teda dvojité. Výpadok nových príjmov aj potenciálne vrátenie tých minulých.
Pre ekonomický rast má tento scenár konkrétny rozmer. Európska komisia vo svojej jesennej prognóze odhaduje rast HDP Slovenska na rok 2026 na úrovni 1,0 percenta, pričom explicitne uvádza, že verejné investície zostanú silné práve vďaka eurofondovým zdrojom. Bez nich by tento predpoklad odpadol. Výpadok by stlmil aktivitu stavebného sektora, znížil dopyt v regiónoch a vytvoril tlak na zamestnanosť v oblastiach závislých od verejných zákaziek.
Definitívna odpoveď na to, či k zmrazeniu dôjde, závisí od politického vývoja v Bruseli aj Bratislave. Otázka však nestojí, či by to Slovensko pocítilo. Stojí iba na tom, ako dlho by trvalo, kým by sa z toho spamätalo.
Zaujala Vás táto téma?
Okrem širokého spektra nástrojov od nás získate aj vzdelávacie materiály ako články, e-booky či kurzy zadarmo:
- Trading pre začiatočníkov
- TOP 5 nástrojov Ondřeja Hartmana
- Testovací účet v XTB? Precvičte si obchodovanie zadarmo!
- Investovanie do Big Tech spoločností
- Investičné impérium Warrena Buffetta
- Tvorba akciového portfólia
Články:
BREAKING: Irán útočí na americké lode? Ceny ropy prudko rastú
💶Priemysel eurozóny: Krehké oživenie zakrýva stagflačné riziká
UAE zrýchľujú ropnú expanziu: Odchod z OPEC otvára cestu k miliardovým investíciám 🚀
Zhrnutie trhov – Dáta potvrdzujú intervenciu BoJ. Čaká sa na americký ISM (05.01.2026)
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.
