Európa sa snaží obmedziť závislosť od čínskych dodávok prvkov vzácnych zemín, bez ktorých sa nezaobíde výroba elektromobilov, veterných turbín, elektroniky ani vojenskej techniky. Samotné otvorenie nových baní však nestačí. Kontinent potrebuje vybudovať aj spracovateľské závody, rafinérie a výrobu magnetov — teda celý reťazec, v ktorom dnes dominuje Čína.
Významnú úlohu v tomto úsilí získava sever Európy, ktorý spája rozsiahle ložiská, dostupnú čistú elektrickú energiu a dlhoročné skúsenosti s ťažbou. Jedným z kľúčových hráčov je švédska štátna spoločnosť LKAB, ktorá chce získavať kritické suroviny ako vedľajší produkt svojej zavedenej ťažby železnej rudy.
Čína ovláda predovšetkým spracovanie
Zdroj: Bloomberg
Čína zabezpečuje približne 60 % svetovej ťažby vzácnych zemín používaných v magnetoch. Jej prevaha je ešte výraznejšia pri rafinácii, kde predstavuje viac než 90 % globálnej produkcie.
Takáto koncentrácia dodávok vytvára riziko pre priemysel aj bezpečnosť. Európa jeho dôsledky pocítila už v roku 2025, keď Peking sprísnil vývoz vzácnych zemín a batériových materiálov.
Podľa analytičky bruselského inštitútu Bruegel Madaleny Baraty da Rochy Čína ukázala, že je ochotná a schopná používať tento dodávateľský reťazec ako nástroj ekonomického nátlaku.
Európske projekty preto čoraz viac stavajú na prístupe, ktorý pomohol vybudovať čínsku dominanciu: štátnej podpore prepojenej so súkromnými investíciami a rozvoji všetkých fáz výroby.
Investície za desiatky miliárd eur
Dokončenie desiatok strategických projektov vybraných Európskou úniou v rámci zákona o kritických surovinách si podľa odhadov bloku vyžiada viac než 43 miliárd EUR. Nejde iba o vzácne zeminy, ale o širšiu skupinu strategických surovín.
Náklady prípadných výpadkov by však mohli byť podstatne vyššie. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje potenciálny ekonomický dosah na 1,5 bilióna USD, sústredený do odvetví, ako sú automobilový priemysel, elektronika a letectvo.
EÚ má na projekty kritických surovín fond vo výške 3 miliárd EUR. Severské vlády pridávajú granty a prostriedky na výskum, doterajšia podpora však zaostáva za výdavkami Číny aj Spojených štátov.
Okrem financovania majú pomôcť aj dlhodobé odberateľské zmluvy. Zabezpečenie budúceho odbytu môže projektom priniesť predvídateľnejšie príjmy a uľahčiť získavanie súkromného kapitálu.
Švédsko chce využiť zavedenú ťažbu železa
V bani Malmberget na severe Švédska sa každú noc odstreľuje približne 50 000 ton horniny. Baňa viac než storočie slúži na ťažbu železnej rudy, teraz však môže stáť aj na začiatku európskeho reťazca vzácnych zemín.
Po oddelení železnej rudy sa vedľajší materiál ďalej spracúva na apatitový koncentrát, z ktorého možno následne získavať kyselinu fosforečnú a prvky vzácnych zemín.
Výhodou LKAB je, že tento rozvoj nadväzuje na ziskové železorudné prevádzky. Spoločnosť tak nemusí budovať celú ťažobnú infraštruktúru od začiatku.
Približne 190 kilometrov južne, v meste Luleå, už vznikol pilotný spracovateľský závod. Teraz prechádza skúškami v skutočných prevádzkových podmienkach. LKAB do projektu doteraz investovala približne 800 miliónov švédskych korún, teda asi 85 miliónov USD.
Plnohodnotný závod by mohol začať prevádzku na začiatku 30. rokov a vyžiada si investíciu v ráde miliárd švédskych korún. Väčšinu chce financovať LKAB, zvažuje však aj ďalšie zdroje.
Cieľom podľa vedenia spoločnosti nie je úplná sebestačnosť, ale zníženie závislosti v rozsahu, ktorý bude mať strategický význam.
Od ložísk až po hotové magnety
Európske plány postupne prepájajú ťažbu s nadväzujúcim priemyslom. LKAB je najväčším akcionárom nórskej rafinačnej spoločnosti REEtec. V Estónsku medzitým začala komerčnú výrobu továreň na magnety zo vzácnych zemín, ktorú vlastní Neo Performance Materials.
Medzi strategické projekty EÚ patrí aj doteraz nerozvinuté švédske ložisko Per Geijer. To obsahuje výrazne vyššie koncentrácie vzácnych zemín a fosforu než ložiská, ktoré LKAB v súčasnosti ťaží.
Ďalšie možnosti predstavujú projekt Ilua spoločnosti Amaroq v Grónsku alebo fínske Sokli, ktorého rozvoj by mohol stáť až 1,5 miliardy EUR.
V Nórsku sa pripravuje aj Fen Carbonatite Complex, ktorý by mohol byť najväčším európskym ložiskom. Odhadovaný objem dosahuje 15,9 milióna ton oxidov vzácnych zemín. Developer Rare Earths Norway oznámil pilotný spracovateľský závod, pričom zhruba tretinu jeho nákladov majú pokryť verejné prostriedky. Firma pripúšťa aj budúci majetkový vstup štátu.
Bezpečnejšie dodávky nemusia znamenať lacnejšie výrobky
Vyššie náklady a neisté výnosy dlho odrádzali západných ťažiarov od investícií do vzácnych zemín. Dovoz bol jednoduchší, postupne však vytvoril strategickú závislosť, ktorú európske inštitúcie prirovnávajú k niekdajšej závislosti od ruského plynu.
Pre výrobcov preto nejde iba o cenu. Švédska spoločnosť Höganäs používa vzácne zeminy v materiáloch na povrchové úpravy v energetike, letectve a obrane a naďalej ich získava z Číny.
Jej šéf Henrik Ager zdôrazňuje, že prínosom bezpečnejších dodávok nemusia byť lacnejšie produkty. Ide predovšetkým o obranyschopnosť, dodávky elektrickej energie a dostupnosť výrobkov a dopravy, na ktorých európska ekonomika stojí.
Zaujala Vás táto téma?
Okrem širokého spektra nástrojov od nás získate aj vzdelávacie materiály ako články, e-booky či kurzy zadarmo:
- Trading pre začiatočníkov
- TOP 5 nástrojov Ondřeja Hartmana
- Testovací účet v XTB? Precvičte si obchodovanie zadarmo!
- Investovanie do Big Tech spoločností
- Investičné impérium Warrena Buffetta
- Tvorba akciového portfólia
Články:
Ranné zhrnutie: Taiwan a Ázia zastavujú prepad čipových akcií napriek špionážnemu škandálu okolo Nvidie 💡
Denné zhrnutie: Wall Street sa zotavuje po výpredaji 🔼 Americký dolár posilňuje vďaka solídnym údajom NFP, ceny ropy klesajú
Akcie Vistra po výsledkoch rastú takmer o 10 % vďaka silnému dopytu po elektrickej energii pre AI 📈
Za tickerem: APP.US (AppLovin) – Algoritmy, ktoré hľadajú nových zákazníkov 📲
Tento materiál je marketingovou komunikáciou v zmysle čl. 24 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (MiFID II). Marketingová komunikácia nie je investičným odporúčaním ani informáciou odporúčajúcou alebo navrhujúcou investičnú stratégiu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2016/958 z 9. marca 2016, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy upravujúce technické opatrenia na objektívnu prezentáciu investičných odporúčaní alebo iných informácií, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov v zmysle zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. Marketingová komunikácia je pripravená s najvyššou starostlivosťou, objektivitou, prezentuje fakty známe autorovi k dátumu prípravy a neobsahuje žiadne hodnotiace prvky. Marketingová komunikácia je pripravená bez zohľadnenia potrieb klienta, jeho individuálnej finančnej situácie a nijakým spôsobom nepredstavuje investičnú stratégiu. Marketingová komunikácia nepredstavuje ponuku na predaj, ponuku, predplatné, výzvu na nákup, reklamu alebo propagáciu akýchkoľvek finančných nástrojov. XTB S.A. organizačná zložka nezodpovedá za žiadne kroky alebo opomenutia klienta, najmä za nadobudnutie alebo predaj finančných nástrojov. XTB nezodpovedá za žiadnu stratu alebo škodu, vrátane, bez obmedzenia, akejkoľvek straty, ktorá môže vzniknúť priamo alebo nepriamo, spôsobená na základe informácií obsiahnutých v tejto marketingovej komunikácii. V prípade, že marketingová komunikácia obsahuje akékoľvek informácie o akýchkoľvek výsledkoch týkajúcich sa finančných nástrojov v nej uvedených, nepredstavujú žiadnu záruku ani prognózu budúcich výsledkov. Minulá výkonnosť nemusí nevyhnutne naznačovať budúce výsledky a každá osoba konajúca na základe týchto informácií tak robí výlučne na vlastné riziko.