Zákaz vývozu nafty z USA: Predstavuje problém pre Európu? ⛽

Už niekoľko týždňov sa v americkej verejnej diskusii s rôznou intenzitou objavuje návrh na zavedenie zákazu vývozu nafty zo Spojených štátov, a to na obdobie približne 90 dní.

Cieľom tohto kroku je predovšetkým zmierniť výrazný tlak na americký trh s pohonnými hmotami pred voľbami, ktoré sú pre súčasnú administratívu veľmi dôležité.

Cena ropy počas amerického Sviatku práce (2000–2026)

Situácia je z pohľadu republikánov a Spojených štátov vážna pre mimoriadnu závislosť krajiny od spotreby pohonných hmôt. Ich ceny dosahujú historické maximá a čoraz častejšie sa objavujú jednotlivé správy o fyzickom nedostatku niektorých ropných produktov. S blížiacimi sa voľbami do Kongresu zohrávajú ceny pohonných hmôt zásadnú úlohu. Hoci by išlo o drastické opatrenie predstavujúce výrazný zásah do trhu, viacerí účastníci trhu jeho zavedenie nevylučujú.

Prečo práve nafta? Ropný priemysel má množstvo zložitých špecifík. Jedným z nich je skutočnosť, že súčasný nedostatok nespočíva v ponuke surovej ropy, ale v kapacitách rafinérií. Spomedzi spracovaných ropných produktov pritom najväčší nedostatok aktuálne panuje práve na trhu s naftou.

Vojna v Perzskom zálive vyradila z trhu niekoľko až viac než desať percent globálnych rafinérskych kapacít, v závislosti od konkrétneho produktu. Tlak na ponuku je zjavný aj v Rusku. To sa v minulom roku podieľalo približne 5 % na celosvetových dodávkach tohto typu paliva. Rozsiahla a čoraz účinnejšia séria útokov na ruskú rafinérsku infraštruktúru vyradila z prevádzky značnú časť jeho exportných kapacít.

Nedostatok nafty je obzvlášť problematický v súvislosti s obdobím žatvy. Hoci sa Donald Trump o tomto riešení vyjadril priaznivo, jeho zavedenie zostáva nepravdepodobné. Ďalší predstavitelia americkej administratívy dokonca možnosť takéhoto zákazu popierajú.

Ak však budeme predpokladať najhorší možný scenár, dostalo by to Európu skutočne do takej ťažkej situácie, ako naznačujú viacerí komentátori?

Preprava ropy cez Hormuzský prieliv podľa HormuzTracker.com

Treba zdôrazniť, že súčasný nedostatok sa týka rafinérskych kapacít, nie ťažby ropy. Strategické zásoby ropy, ktoré sa uvoľňujú od začiatku konfliktu, pomohli vyrovnať značnú časť výpadku dodávok. Už istý čas však pribúdajú údaje naznačujúce, že tankerom, ktorým sa darí preplávať cez blokádu Hormuzského prielivu, sa podarilo prepravovať dostatočné množstvo surovej ropy na pokrytie celosvetového dopytu. Problémom je teda nedostatok pohonných hmôt, nie surovej ropy.

Situácia na trhu s pohonnými hmotami však vyzerá úplne inak, a to tak v Európe, ako aj v celosvetovom meradle.

Graf vzťahu medzi HDP a spotrebou ropy (2000–2025)

Zdroj: Bloomberg Finance

V súčasnosti vykazuje svet aj Európa rádovo najnižšiu spotrebu palív na jednotku vytvoreného HDP. V dôsledku vojny v Perzskom zálive sa globálny trend odklonu od fosílnych palív pravdepodobne ešte zrýchli.

Graf dovozu surovín a palív do EÚ (1997–2023)

Zdroj: Eurostat

Najväčšia závislosť Európy v tejto oblasti nespočíva v dovoze surovej ropy ani pohonných hmôt, ale zemného plynu, ktorý sa napriek ťažkostiam do Európy stále dostáva okrem iného z Nórska alebo USA.

Európa dováža približne 95 % svojej spotreby surovej ropy, ale iba okolo 10 % nafty. V prípade benzínu je Európa dokonca čistým vývozcom. Hypotetický zákaz vývozu nafty z USA by preto predstavoval výzvu, nie však katastrofu.

Dovoz ruskej nafty (2019)